Anglický tábor detí ZŠ Rozmarínovej
Žiaci, študenti aj učitelia nastúpili do nového školského roka plní elánu, oddýchnutí a niektorí aj s frflaním na účet skorého vstávania a „večného“ učenia. Nech už školský rok začal pre nás všetkých akokoľvek, niečo máme predsa spoločné. Spomienku na leto. Vlastne, máme ich niekoľko, väčšinou sú veselé a vtipné, nadýchané atmosférou bezstarostného obdobia a keby sme tie spomienky mali premietnuť na fotku, určite by nechýbalo slniečko, sídlisko plné detí, večne obsadené preliezky, tri kopčeky zmrzliny a nejaký výlet. Aspoň jeden, napríklad k starým rodičom, prípadne turistika s rodičmi, vylihovanie pri vode alebo TÁBOR.
Toto leto som zistila, že tábor nemusí byť len detskou spomienkou na leto. Tábor môže byť nezabudnuteľným zážitkom a neskôr krásnou spomienkou aj pre učiteľov. Najradšej by som sem napísala návod, ako na to, aby s takýmito zážitkami v septembri nastúpilo čo najviac učiteľov. Určite by som za neodmysliteľné prísady uviedla úžasné, šikovné, priateľské a veselé deti, krásne prostredie a „akčné učky“. Všetko ostatné príde časom, tam, v tábore, najmä, keď to nie je bežný tábor, ale taký, kde sa okrem zábavy aj niečo naučíme. V mojom prípade hovorím o tábore, ktorý sa realizoval pod menom English Summer Camp. Bol to prvý (a s istotou tvrdím, že nie posledný) tábor s výučbou anglického jazyka, ktorý organizovali pani učiteľky (Ing. Katka Nemčická, Mgr. Darinka Benková a Mgr. Lívia Markovicsová) zo Základnej školy na Rozmarínovej ulici.
Všetko sa začalo tak, že sme s deťmi odišli do Jedľových Kostolian. A nie, neučili sme sa od rána do večera po anglicky, neskúšalo sa, dokonca ani písomky neboli, však bolo leto! Tábor, ktorý má byť neskôr zdrojom letných spomienok, predsa nemôže pripomínať školu. I keď sme mali dve hodiny denne angličtinu, bola to zábava, v podstate sme sa učili tak, že sme si to ani neuvedomovali. Okrem toho sme boli aj na túre, jazdili sme na koni, pozreli sme si zubry v Topoľčiankach a nevynechali sme ani návštevu zámku. Veľký úspech mala módna prehliadka detí, jarmok, hľadanie rozprávkových bytostí a nočná skúška odvahy (dlho sme riešili otázku, či sa báli viac deti alebo pani učiteľky). Je to náročné napísať o 6 úžasných dňoch v jednom článku, dôležité však je, že „účastníci zájazdu“ majú nezabudnuteľné zážitky.
Moja najkrajšia spomienka je na posledný deň. Vidím seba, sedím v autobuse, prichádzame do Komárna a deti spievajú anglickú pesničku. Sedím úplne vpredu, v ruke držím mikrofón a lúčim sa s deťmi. Vlastne ani neviem, čo im mám povedať, lebo mám v hlave toľko spomienok, že nenachádzam slov… Je to moja letná spomienka na moment, keď mám každú jednu situáciu, úsmev, zážitok a rozhovor z tohto tábora naraz v hlave, ako spomienku, ako fotku, ktorú nenahradí ani jeden album plný „skutočných“ fotografií…
TEXT: Mgr. Lívia Markovicsová
