Lesk a bieda Komárňanskej pevnosti I – Výstavba Starej pevnosti
Nezlomili ju hordy Turkov počas stosedemdesiatročného vojenského zápolenia medzi ríšami Habsburgovcov a Osmanov, nedobyli ju Thökökolyho vojská v roku 1683, nezničili ju napoleonské vojny, katastrofálne zemetrasenia v roku 1763, či 1783, a ani všeobecný trend búrania vencov pevnostných stavieb v 19. storočí. Porazí ju zrejme nezáujem, ignorancia a nedostatok financií.
Aj preto sme sa rozhodli predstaviť vám unikátny komplex vojenských stavieb – Pevnosť Komárno, pozrieť sa bližšie na jednotlivé vývojové etapy výstavby a vysvetliť historické udalosti v pozadí.
Najstaršou súčasťou Pevnostného systému je Stará pevnosť, vybudovaná podľa moderného bastiónového spôsobu opevňovania v druhej polovici 16. storočia. Postavená bola na mieste staršieho stredovekého hradu v sútoku Dunaja a Váhu. Práve situovanie pevnosti do sútoku oboch riek jej dávalo dobre obranné predpoklady. Široké korytá v kombinácii s močaristým terénom Žitného ostrova tvorili takmer nepreniknuteľnú prekážku a značne by sťažovali postup nepriateľa.
Z historického hľadiska zapadá výstavba pevnosti do obdobia vojenského zápolenia Osmanskej ríše s novovznikajúcou podunajskou monarchiou Habsburgovcov. To samozrejme začalo oveľa skôr, avšak ohrozovanie južnej hranice sa zmenilo na bezprostredný útok Osmanov na jadro Uhorska po bitke pri Moháči v roku 1526. Neskoršie dobytie Budína (1541) a Ostrihomu (1543) tak zásadne zmenilo postavenie Komárna a jeho lokalizácia na novej hranici ho predurčovala na významnejšie vojenské využitie. To si dobre uvedomoval aj cisár Ferdinand I a celý viedenský dvor. Aj keď obnova komárňanského hradu sa započala bezprostredne po jeho dobytí cisárskym vojskom v roku 1527, k zásadnejším prestavbám v tomto období nedošlo.
Až na jar roku 1546, presne 23. marca sa začalo s výstavbou novej, bastiónovej pevnosti v duchu vtedajších progresívnych trendov. Novú koncepciu samozrejme stavitelia neprebrali úplne, čo napokon neumožňoval terén a špecifické prírodné podmienky dané predovšetkým lokalizáciou do sútoku riek. Samotná výstavba pevnosti bola ukončená v roku 1557, kedy sa už len dokončovali priekopy a zemné násypy. Radosť dvora z novej a drahej pevnosti však netrvala dlho. Už na jar roku 1570 ju silne poškodila povodeň. Slabé a vysoké hradby s nedostatočnými základmi v pieskovom podloží spôsobili, že sa časť bastiónov a kurtín poškodila. Vzhľadom na strategickosť tohto obranného postavenia a na naliehanie vojenskej rady došlo už v roku 1572 k oprave pevnosti, pričom tá trvala až do roku 1592.
Projektanti pevnosť navrhli ako päťuholníkovú stavbu, pretiahnutú v západo-východnom smere, s dvoma bastiónmi obrátenými smerom k Žitnému ostrovu a východným hrotom, tzv. špicovým bastiónom, smerujúcim do sútoku Dunaja a Váhu. Svojim charakterom išlo o zemnú hradbu spevnenú armovacím murivom zo strany nepriateľa. Vonkajšie prvky pevnosti tvorila široká vodná priekopa, ktorá celý objekt separovala od zvyšku Žitného ostrova. Protiľahlé zemné valy zastierali vizuálny kontakt nepriateľa s murivami a zároveň ich chránili pred priamou paľbou.
Ako sa neskôr ukázalo, pevnosť sa stihla dokončil len tak tak. Písal sa rok 1594 a na pochod sa vydala mohutná stotisícová osmanská armáda…
TEXT: Štefan Tóth
Autor je prevádzkovateľom portálu www.pevnost-komarno.sk. Tento článok ste si mohli prečítať v novembrovom vydaní mesačníka Ahoj Komárno, ktorý bol doručený aj do Vašej schránky! Pokračovanie si budete môcť prečítať v decembrovej edícií mesačníka.
