Jesenné sentencie
Dnes je 15.11.2011 večer, v televízii bežia nejaké gýče, slušnej a kultúrnej obrazovky nenájdete.
Nuž čo, je znova november. Ak chceme byť naozaj skeptickí, začneme nadávať aj na politiku a ich predstaviteľov, na vysoké ceny pred Vianocami, na vyhadzovanie peňazí kvôli blížiacim sa voľbám, štrajk lekárov a čochvíľa aj učiteľov, prepúšťanie z práce… Bože dosť už!!!
Pre mňa sú tieto novembrové dni každý rok príliš sviatočné,než aby som si vylieval zlosť nad spomínanými, hoci nezanedbateľnými, relalitami. Pre mňa a iste pre mnohých iných na Slovensku je november mesiacom slobody. Prežili sme za posledných 22 rokov toľko radostného a krásneho, aké neprežili naši starší súputníci za celý svoj život. Pád komunizmu a príchod slobody otvoril pred občanmi nové možnosti. Mnohým sa zmenil život o 180 stupňov k lepšiemu a, pravdaže, iným zasa k horšiemu. Ale ista nie k tragickému. Veď napokon život spoločnosti i jedinca sa nepohybuje po rovnej, vopred niekým vytýčenej trase /ako sa o to usilovali komunisti/, ale je plná nečakaných zákrut, slepých uličiek, ktoré musí človek prekonať. A práve november 1989 nám dal možnosť zvoliť si vlastnú cestu a silou svojej osobnosti a schopností ísť po nej a hľadať sebauspokojenie.
Milí mladí priatelia, aby ste plne pochopili, prečo tak pozitívne hodnotím novembrové udalosti, rád by som vám ponúkol knihu mladého českého historika Jana Mervarta s poetickým názvom Naděje a iluze. Knižka vyšla v roku 2010 a je to najlepšia vedecká štúdia o udalostiach, ktoré sa odohrali v prostredí slovenských a českých novinárov a spisovateľov v rokoch 1963 – 1968. Autor tu veľmi presne na základe archívnych materiálov popisuje, ako sa Komunistická strana u nás bránila a likvidovala všetko nové a moderné, dokonca zakazovala novinárom a spisovateľom myslieť. Tie roky som prežil a viem, že autor si nevymýšľa, ale drží sa prísne faktov z archívov. Sám totiž tieto roky neprežil a preto ho nemožno podozrievať z falšovania histórie /narodil sa v roku 1980/. Kto z vás by ešte chcel nejakým spôsobom velebiť komunizmus a tvrdiť, že vtedy bolo lepšie, nech si v knihe aspoň zalistuje.
Možno práve takéto knihy chýbajú našim občanom či už mladým alebo tým starším, ktorí radi a rýchlo zabúdajú. Nečudujme sa teda, ak preferencie takej strany ako SMER stúpajú do nebies. Na čele tejto strany stojí bývalý verný komunista, ktorý so november 1989 ani nevšimol. A týchto ľudí bude naše voličstvo voliť aj v marci budúceho roka. Pán Boh nás ochraňuj!!!
Vo štvrtok 17.11. bude u nás štátny sviatok. Pripomeňme si v tento deň boj za slobodu a demokraciu hoci aj tým, že sa budeme stále zaujímať o nedávnu históriu našich národov a nezabudneme na všetko to zlo, ktoré tu komunisti páchali vyše 40 rokov. Nech nás neuspokojujú slová bývalých súdruhov, ktorí sa chvália tým, koľko sídlisk vybudovali a koľko historických miest tak zohavili. Želám vám ešte veľa krásnych slnečných jesenných dní. Hor sa do prírody!!!
TEXT: John Brady
