Komárno, mám Ťa rád
„Niečo hnije v meste Komárno“, povedal by Hamlet, keby žil tu medzi nami. Má šťastie, kráľovič Dánsky. On je už dávno v literárnych večných lovištiach, ale my tu žijeme svoj každodenný život. Prečo ten pesimizmus v týchto riadkoch? Ak to dokážete prečítať do konca, pochopíte.
Pred niekoľkými dňami ktosi neznámy /?!/ zneuctil nádherné súsošie dvoch v celej civilizovanej Európe uznávaných svätcov. Človek si kladie otázku: komu to poslúži? Komu to urobí radosť? Komu to prináša rozkoš a uspokojenie? Mohli by sme na tieto otázky odpovedať jednoducho a bez dlhého uvažovania. Skúste odpovedať sami. Takéto zohyzdenie pamätníka nestalo sa v Komárne prvýkrát. Pamätáme si, ako nejakí nevychovanci poškvrnili sochu sv. Štefana, alebo nejaké iné pamätné tabule. Nie, vážení priatelia, verte mi, nie je to politika. Nie sú to krikľavé prejavy slovensko-maďarských vzťahov. Som presvedčený, že tu nestoja proti sebe s mečom v ruke na jednej strane Maďar a na druhej Slovák. Nie veru! Tu stoja proti sebe dve skupiny nevychovaných, nevzdelaných a môžbyť aj psychicky nevyvážených ľudí. Žijeme tu v tomto peknom meste všetci pospolu stáročia, Slováci majú výborných a oddaných priateľov spomedzi Maďarov a naopak. Ja sám by som mohol vymenovať desiatky mojich dobrých maďarských kamarátov. A vy ostatní tiež.
Milí slovenskí i maďarskí priatelia, uvedomme si a tešme sa tomu, že žijeme v multinacionálnom a multikultúrnom prostredí, čo je v našich pomeroch istá vzácnosť. Nie je podstatné, kto je akej národnosti, ale kto aké dobro a akú krásu prinesie nášmu mestu. Ak by som to mal zjednodušiť: všetci sme nejakí, máme svoje plusy i mínusy. Ale nežijeme tu preto, aby sme si ubližovali. Naopak, kritizujme extrémistov, svojimi postojmi ukážme, že všetci sme Komárňania bez ohľadu na našich predkov. Ignorujme extrémnych politikov nielen na celoštátnej úrovni, ale aj u nás doma. Nenechajme sa vyprovokovať nekompetentnými, ale odborne sa tváriacimi historickými „argumentami“. Verte mi, nikto a nikdy nepripojí Slovensko k tzv. veľkomaďarskému Uhorsku, nech už našu krajinu nazývajú Felvidék alebo akokoľvek inak. /Napokon štúrovci nazývali Slovensko ako „Horný vidiek – viď Slovenské národnie novini z r.1948/. Ale to sme už na historickej exkurzii. Prenechajme to onakvejším odborníkom. Podobne aj názory tiežhistorikov o zástoji a skutkoch uhorského /teda aj nášho/ kráľa sv. Štefana.
Teraz mi napadá: nebolo by zahodno porozmýšľať, či by si niektorý Slovák z Komárna a z druhej polovice 20. storočia nejakú sochu nezaslúžil? Ja budem prvý, ktorý zo svojho skromného dôchodku prispejem do zbierky. Navrhnite nejaké osobnosti a aj Slováci budú mať veľkolepú sochu v Komárne. Ostávam s pozdravom: Komárno, mám Ťa rád.
John Brady
