Mestská športová hala : „Nec arte, nec marte!“
Položme si otázku v súvislosti s dlhodobou rekonštrukciou kľúčovej budovy komárňanského športu. Viete, vážení čitatelia, aký je rozdiel medzi atómovou elektrárňou v Mochovciach a komárňanskou športovou halou? Nebudeme dráždiť vašu zvedavosť, odpoveď je veľmi jednoduchá – kým práca okolo prerábania haly prebieha v úplnej tajnosti, do budovy elektrárne môže novinár bez problémov vkročiť a opýtať sa na dôležité detaily a dátumy. Miestne tajnostkárstvo navyše sprevádza nezvyčajná arogancia a neochota.
Minulý piatok sme na žiadosť našich čitateľov zavítali do športovej haly s cieľom zistiť stav rekonštrukčných prác, pravdivo informovať obyvateľov Komárna a vytvoriť si objektívny obraz o postupe pracovníkov. Vedeli sme, že vstup na stavenisko je verejnosti zakázaný, avšak tento zákaz môže v prípade potreby stavbyvedúci zrušiť, samozrejme, ak nemá čo skrývať. Takto to bolo aj pred dvoma týždňami, kedy nás Július Štutika halou pozorne previedol a oboznámil nás o priebehu roboty. Naša posledná návšteva však nedopadla podľa našich predstáv.
Po príchode na miesto sme vyhľadávali vedúceho a vypytovali sme sa obedujúcich robotníkov, či by nám nemohli pomôcť. Keď sme ho zazreli cez otvorené dvere jeho kancelárie, práve telefonoval. S prekvapením sme si uvedomili, že tento človek nebol ten istý stavbyvedúci, ktorého sme pred pár dňami mali možnosť spoznať. A naša prítomnosť ho veru poriadne nahnevala – nervózne zvyšoval hlas a vypytoval sa nás, ako je možné, že sme sa dostali až k miestnosti nazývanej kancelária bez toho, aby o tom vedel. Nijako nechcel pochopiť, že sme sa s ním chceli iba porozprávať a k tomu, aby sa nám podarilo získať podrobnosti o stave obľúbenej budovy, sme ho predsa museli stretnúť osobne. Z rozhovoru však nakoniec nebolo nič. Keď sme ho oboznámili s účelom našej náhlej návštevy, pán, ktorý nebol ochotný prezradiť ani svoje meno, začal neuveriteľne zúriť Z jeho podráždeného správania sa v tej chvíli nedalo vylúčiť ani fyzické napadnutie. „Nebude tu žiadny rozhovor, a už vonkoncom nie fotografovanie“ vykrikoval. Potom nás „gentleman“ požiadal, aby sme areál okamžite opustili, čo sme samozrejme aj urobili. Cestou dnu a von sme sa však „premávali“ s naširoko otvorenými očami. A čo sme videli?
Zhruba to isté, čo pred dvoma týždňami. Okolo haly aj v jej vnútri je stále postavené lešenie, na chodbách a v jednotlivých miestnostiach sú vybúrané zárubne dverí a samotné miestnosti sú rozbité rovnako ako aj predtým. Takmer žiadna viditeľná zmena. Práce na vonkajšom opláštení síce pomaly napredujú, ale je to len nepatrná časť plánu, ktorý je potrebné naplniť. Jednoducho, nemusíte byť stavebným odborníkom, aby ste pochopili, že športová hala s najväčšou pravdepodobnosťou nebude otvorená do konca októbra. Stále však môžeme dúfať v zázrak. Ozajstnú hodnotu rekonštrukčných prác totiž nevyjadrí technické odovzdanie alebo slávnostný prejav starostu spojený s prestrihávaním stužky, ale skutočná spokojnosť divákov, športovcov a fanúšikov.
Takto bola teda ocenená naša snaha o získanie informácií. Nečudo, že ani na dlhšiu dobu rezonujúcu správu, podľa ktorej viacero pracovníkov stavenisko opustilo (keďže mesiace márne očakávajú vyplatenie mzdy, na ktorú majú nárok!?), sme nedostali žiadnu odpoveď. Za nepriaznivých okolností, ktoré sa udiali, túto novinku nevieme ani vyvrátiť ani potvrdiť, ale….Tušíme, kto je za všetky nepríjemné fakty zodpovedný. Hospodárska kríza, Barack Obama a jeho žena s bolesťami kĺbov, pokles kurzu, dlhotrvajúce daždivé počasie a ešte ktovie koľko nečakaných udalostí.
(zdroj: DELTA týždenník )
