Rozpamätávanie
V týchto rýchlo plynúcich dňoch plných veľkých i malých politických šarvátok som sa venoval viac než inokedy hudbe. Nečudo, veď Komárno je liahňou muzikantov odpradávna. Nie je to iba Ferenc Lehár, ktorého diela počúva hádam celý svet. V Komárne boli a aj sú viacerí skvelí hudobníci, ktorých sme mohli poznať aj osobne, ba niektorým sa podarilo s nimi aj zahrať. Vráťme sa teda v matných spomienkach do druhej polovice 20. storočia.
Iste mi odpustíte, ak sa v tomto krátkom blogu neobjavia všetky mená a skupiny, ktoré poznáte a v ktorých ste účinkovali. Preto sa všetci budeme tešiť, ak ich vo svojich komentároch k článku doplníte.
Najprv k vážnej hudbe. Mne napadá v prvom rade József Zsapka. Vynikajúci gitarista /nie taký trojakordový!/, profesor na VŠMU a hosťujúci profesor na Univesdade di Aveira v Portugalsku. Známe sú jeho duety s manželkou flautistkou po celej Európe. Kto by nepoznal skvelú klavíristku Sylviu Čápovú, ktorá sa sice narodila v Szombathelyi, ale vyrastala v Komárne pod vedením svojej mamičky spolu so sestrou na starej Fučíkovej ulici. Bola to prísna učiteľka a dievčatá cvičili od skorého rána do neskorého popoludnia. Samozrejme, inak sa úspech nedostaví.
Ďalšiu, veľmi kvalitnú skupinu tvorili džezmeni. Niekedy má človek dojem, že džez na Slovensku vznikal vlastne v Komárne. Spomeniem iba niekoľko najvýznamnejších mien. Igor Wasserberger, saxofonista, ale hlavne mizikológ a džezový teoretik, jeden z najuznávanejších expertov v Európe. Dnes síce žije v Prahe, ale je náš! Herbert Bulla, ďalší skvelý muzikant s kontaktmi na český džezový svet. Ervín Padušický, zakladateľ bratislavskej skupiny Istropolitan, ktorá sa venovala tradičnému džezu /diexilandu/, vyhľadávaný trombonista, hral s mnohými bratislavskými kapelami. Gábor Koval, gitarista, jedna z ústredných postáv slovenského džezu v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Aby som nazabudol na rytmickú sekciu. Tak najprv svetoznámy Dodo Šošoka, drumsista a perkusista non plus ultra. Málokto vie, že výtvarník Tibor Platzner bol aj výborným kontrabasistom a flautistom a spolu s klaviristom Viktorom Zappnerom /viď Google/ a bubeníkom Jankom Pluhárom tvorili skvelé trio tiež niekedy v 60. rokoch minulého storočia.
Nemenej dôležitú úlohu v hudobnom živote mesta odohrali kapely tzv. zábavného zamerania. Tu naozaj nie je možné vymenovať ani len zlomok tých, ktorí spestrovali náš každodenný život za hlbokého socializmu /ale i dnes/ na rôznych čajových popoludniach, zábavách, svadbách či v reštauráciách. Takže iba niekoľko legendárnych mien, ktoré mi napadli: Rudolf Čerňanský /Čeku/, bratia Rigovci, Boris Krásnohorský, Sanyi Oláh /ktorý nás nedávno opustil/, orchester Synkopy Ladislava Strassera / predtým hudba Mieru – Béke zenekar/, bubeník Sanyi Varga, ktorý dodnes tvrdí muziku s Komárňanským Diexilandom, Veselá kapela P. Tavalyho atď. Mohli by sme pokračovať… Ale to je už úloha pre vás, milí čitatelia, ktorí tento blog dočítate do konca. Želám príjemné a hudbou naplnené dni.
John Brady
