štvrtok, máj 23. - Dezső (hu) - Želmíra (sk) 1 EUR = 327 HUF 14 °C
Mesto

Sochy, ktoré sú charakteristické pre Komárno

Určite sa už aj vám stalo, že keď ste prechádzali ulicami Komárna, tak ste natrafili na nejakú sochu. Nie je to nič nezvyčajné, pretože v našom meste sa ich nachádza celkom veľa. Ale viete aký príbeh sa viaže ku ktorej? Alebo kto je vlastne stelesnený v podobe sochy? Tak sa na to spolu pozrime bližšie.

Kamenná panna

Azda najznámejším symbolom mesta je kamenná panna aj s nápisom Nec Arte, Nec Marte, čo znamená, že pevnosť nie je možné dobyť „Ani silou, ani lsťou“. Latinský nápis je doteraz spájaný s mestom a často je využívaný ako slogan pri rôznych udalostiach.

Zdroj: Komáromi Fotóalbum Komárňanský Fotoalbum

Pomník generála Klapku

Sochu predstaviteľa maďarskej revolúcie z rokov 1848/49, Juraja Klapku, môžeme nájsť pred budovou komárňanskej radnice. Podstavec sochy je chránený levom. Samotný Klapka v  roku 1849 velil obrane Komárna ako poslednej bašty revolucionárov proti rakúskej armáde.

Zdroj: wikipedia.sk

Pomník Móra Jókaiho

Nejednému návštevníkovi Podunajského múzea bezpochyby spočinul pohľad na soche slávneho spisovateľa v nadživotnej veľkosti. Rodák z Komárna sa preslávil napríklad aj dielom Zlatý človek, ktorého dej sa odohráva práve v Komárne. Samotný pomník bol vyhotovený z verejnej zbierky v roku 1937.

Zdroj: komarno.com

Socha Franza Lehára

Socha rodáka z Komárna sa nachádza v parku s rovnakým názvom. Sochu vytvoril Emil Venkov v roku 1980. Franz Lehár sa svojou tvorbou operetného skladateľa zapísal do dejín svetovej klasickej tvorby a k jeho najznámejším operetám patrí napríklad Veselá vdova. Zaujímavosťou tiež je, že na mieste parku stál v minulosti rodný dom skladateľa.

Zdroj: komarno.com

Socha sv. Cyrila a Metoda

Socha solúnskych vierozvestov je z dielne akademického sochára Ladislava Beráka a vznikla v roku 1999. Samotné súsošie má výšku 3,9 metra a jeho vlastníkom je Matica slovenská. Bronzové súsošie sv. Cyrila a Metoda stojí v strede kruhového objazdu na Námestí Lajosa Kossutha. Socha zakladateľov slovanskej literatúry stojí na terajšom mieste od júla 2010, predtým sa nachádzala v budove miestneho Domu Matice slovenskej.

Zdroj: madari.sk

Socha Milana Rastislava Štefánika

Vznik tejto sochy sa traduje k roku 1930. Vojaci 12. pešieho pluku, nesúc názov prvého československého ministra vojny, dali postaviť sochu z vlastných financií. Socha je dielom známeho českého sochára Otakara Španiela a v roku 1938 bola premiestnená do Banskej Bystrice, na vrch Urpín. Cestu späť našla v roku 1948, avšak dnešné dôstojné miesto pred Domom MS Štefánikovej podobizni našli až v roku 1990.

Zdroj: komarno.com/dmskomarno.sk

Busta Hansa Selyeho

Selye bol kanadský endokrinológ, chemik a univerzitný pedagóg rakúsko-maďarského pôvodu. Je považovaný za otca moderného výskumu stresu. Narodil sa vo Viedni, v roku 1907. Avšak keď mal 12 rokov sa jeho rodina presťahovala do Komárna, kde aj dlhé roky žil. Selye tu v roku 1924 zmaturoval a neskôr v Prahe získal doktorát z medicíny a chémie a začal sa venovať experimentálnej medicíne. V Komárne nesú jeho meno miestna univerzita i gymnázium.

Zdroj: wikipedia.sk

Busta Ladislava V. Habsburského

Ladislav V., inak prezývaný aj Pohrobok, sa narodil v roku 1440 na hrade v Komárne, ktorý už dnes neexistuje. Jeho osoba je opradená zaujímavou históriou. Traduje sa, že uhorskú kráľovskú korunu pre neho dala ukradnúť jeho mama, ktorá sa s malým Ladislavom skrývala práve v Komárne. Napriek tomu, že sa pri tejto „operácii“ na korune ohol krížik, bol Pohrobok v útlom veku 12 týždňov korunovaný za kráľa. Jeho smrť je rovnako zahalená rúškom tajomstva, zomrel totiž za záhadných okolností ako 17-ročný tesne pred svadbou s dcérou francúzskeho kráľa Karola VIII.

Zdroj: rrkn.sk

Pamätník násilne odvlečených

Pamätník sa nachádza v parku M. R. Štefánika a pripomína posmutnejšie historické udalosti. Socha zachytáva udalosti deportácie židovských obyvateľov do koncentračných táborov v rokoch 1944 až 1945 či niekoľko tisíc Komárňanov maďarskej národnosti, ktorých po 2. sv. vojne v rámci výmeny obyvateľstva násilne presídlili do Maďarska.

Zdroj: komarno.com

Socha sv. Štefana

Socha prvého uhorského kráľa patrí medzi jedny z najnovších v meste. Odhalená bola v roku 2009 a mesto na ňu vyzbieralo financie z verejnej zbierky. Jej autorom je akademický sochár Lajos Gyõrfi. Sv. Štefan sa zaslúžil o zavedenie župného systému okolo roku 1000 a za sídlo jednej zo žúp ustanovil vtedajší Komárňanský hrad.

Zdroj: Život

 

Máte pocit, že sme vám ich predstavili nejak málo? Nevešajte hlavu, ešte sme nevyčerpali jednu z historických studníc mesta. Na príbehy ďalších sôch sa totiž môžete tešiť už nabudúce.

FEL