streda, december 19. - Viola (hu) - Judita (sk) 1 EUR = 322 HUF 1 °C
Mesto

Verejné prístavy informovali o príprave projektu rozvoja prístavu Komárno

Spoločnosť Verejné prístavy, a. s., vo štvrtok v Komárne informovala o projekte modernizácie a rozvoja verejného prístavu v Komárne. Projekt Master plan a Štúdia realizovateľnosti verejného prístavu Komárno sú pripravované v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR a spolufinancované z prostriedkov Nástroja na prepájanie Európy (CEF). 

Stretnutia sa zúčastnila aj európska koordinátorka koridoru Rýn – Dunaj Karla Peijsová, ktorá predstavila účastníkom stretnutia víziu Európskej komisie v oblasti budúceho rozvoja dopravného koridoru Rýn – Dunaj.
Hlavným cieľom projektu je vypracovanie Master planu, ktorý definuje širšie vzťahy, v rámci ktorých sa predpokladá fungovanie efektívneho verejného prístavu Komárno pri rešpektovaní národnej a európskej legislatívy, a Štúdie realizovateľnosti pre rozvoj prístavu Komárno, ktorá posúdi rôzne alternatívy modernizácie tohto prístavu .

Komárno je druhým najdôležitejším prístavom na Slovensku. Považujú ho za východiskový bod vážskej vodnej cesty. “Projekt bude stáť 673.100 eur, z toho 572.135 eur je zo zdrojov Európskej únie. Prvou časťou projektu je ‘Master plan’, naň potom nadväzuje štúdia realizovateľnosti, lebo to, čo sa strategicky vytvorí, že takto by to mohlo fungovať, treba potom posúdiť, či je to naozaj reálne a uskutočniteľné,” spresnil generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti Verejné prístavy Gabriel Szekeres.

Ako dodal, výsledky by mali byť hotové v roku 2020. Potom by malo nasledovať reálne vytvorenie projektovej dokumentácie, na základe ktorej by boli realizované potrebné stavebné úpravy.

Využiteľnosť lodnej dopravy na Slovensku je podľa jeho slov dosť slabá. “Zlatá éra prístavnej činnosti sa datuje na 70. roky (minulého storočia), sme veľmi ďaleko od tých čísiel, ktoré sa vtedy produkovali. Napríklad bratislavský prístav je schopný ročne preložiť osem až desať miliónov ton, dnes sme na úrovni prekládky 2,5 milióna ton ročne. Celková kapacita prístavu v Komárne je tri milióny ton ročne, optimistický pohľad hovorí o súčasnom využívaní na päť až desať percent,” konštatoval.

Szekeres pripomenul, že v roku 2001 prebehla čiastočná privatizácia týchto slovenských prístavov – Bratislava, Komárno a Štúrovo. Vtedy vznikla neštandardná situácia v Európe, keď celá infraštruktúra patrí súkromnému vlastníkovi a v podstate spoločnosť Verejné prístavy vlastní iba pozemky, preto akúkoľvek prekládkovú činnosť chce spoločnosť robiť, prípadne ju podporiť, tak vždy je to spojené s tým, že sa musí dohodnúť a nájsť synergiu a spoluprácu so súkromným subjektom. “Našou ambíciou je využívať prístavy čo najviac – na 100 %,” zdôraznil generálny riaditeľ.

Čo sa týka Komárna, v tejto fáze nevieme povedať, či budeme budovať nový prístav alebo nie. Povedal by som, že potrebujeme vrátiť prístav do toho stavu, v ktorom bol v minulosti, a ešte rozšíriť o to, čo si viac-menej želá každý Komárňan, aby mal prístup k vode. Voda totiž nie je len pre nákladnú prepravu, je aj na osobnú prepravu, je aj na športové a rekreačné využitie. Všetko toto sa dá skĺbiť, to vidíme na prístavoch v zahraničí, a presne niečo takéto by sme chceli vybudovať aj v Bratislave, aj v Komárne,” doplnil Szekeres.

(tasr)

FEL