Šport 2010. 09. 12.

Tréner MBK Rieker Juraj Suja – “Niektorí čakajú na takúto šancu aj desať rokov.”

Nová basketbalová sezóna je už prakticky za dverami. Fanúšikovia sa ako prvú správu pred začiatkom súťaže dozvedeli, že komárňanský klub čaká zmena na trénerskom poste. Ohlasovaným mladým slovenským trénerom sa napokon stal Juraj Suja, ktorý v posledných ročníkoch obliekal dres MBK Rieker Komárno. My vám prinášame exkluzívny rozhovor.

Čo ti dala tvoja hráčska kariéra, čo by sa dalo využiť na poste trénera?
V podstate všetko, čo mi dala využijem na poste trénera. Určite odborné znalosti a ďalšia vec – kolektívny šport formuje osobnosť človeka. Keď si vezmeš, že od deviatich rokov hrám basketbal, tak 20 rokov som bol vždy v kolektíve ľudí. Nebol som odkázaný len sám na seba, ale musel som sa dokázať prispôsobiť, nájsť kompromisy v tom kolektíve. Z toho som si aj priniesol takú filozofiu: Najprv to musí fungovať mimo ihriska a až potom to môže fungovať aj v tom basketbale. No do života mi dala všetko. Dala mi kamarátov, manželku, dala mi najkrajšie chvíle v živote, ktoré som zažil – všetko, celý môj život je spätý s basketbalom.

Má teda výhodu tréner s hráčskou minulosťou v porovnaní s trénerom bez nej?
Stopercentne, každý tréner bol svojím spôsobom basketbalistom, no vždy na inej úrovni. V tomto smere som zažil asi každý typ trénera a z toho mi vychádza, že čím na vyššej úrovni hral, tým lepšie. Viac videl, viac dokázal. Zažil som trénerov, ktorí hrávali basketbal, ale nie na profesionálnej úrovni. A nevedeli sa vžiť do našej situácie – tých, čo si ním zarábame na chleba. V tomto tá výhoda tu iste je, že sa vedia aj vcítiť do situácie tých hráčov.

V minulej sezóne sa hovorilo o tom, že nechodíš pravidelne na tréningy, venuješ sa iným zárobkovým činnostiam..
Bolo to tak, že som bol normálne zamestnaný ako obchodný zástupca a chodil som na tréningy dvakrát do týždňa. Tak to bolo dohodnuté, pretože ja som ako hráč skončil už pred tou sezónou. Ale potom sme sa s pánom Paulíkom stretli a on sa ma spýtal, či ešte nechcem pomôcť tak, že keď bude málo chalanov, tak pôjdem na zápasy, aj keď toho toľko nenatrénujem.

A popri tom aj spromoval.
Áno, som spromovaný bakalár. Študoval som odbor trénerstvo na Prešovskej univerzite v Prešove, kde mám teraz možnosť pokračovať na magisterskom štúdiu, ale nejdem, pretože je to aj ďaleko a nechcem si vo svojej prvej sezóne naložiť toho na plecia až toľko.

Stal si sa teda trénerom. Počítalo sa v klube s tebou už pred koncom sezóny?
Ja som s tým vôbec nepočítal. Až keď sa skončila sezóna, tak mi pán Paulík zavolal a začali sme sa o tom baviť. Dovtedy nebol ani náznak, že by tam niečo také mohlo byť.

V jednom z prípravných zápasov

Takže si mal iné plány?
V podstate som mal pokračovať v práci, kde som robil. Toto prišlo dosť rýchlo, no je to šanca a takéto šance sa nedostávajú každý deň. Povedal som si, že to musím skúsiť, bol by som hlupák, keby som to neskúsil! Niektorí čakajú na takúto šancu aj desať rokov. Ja som ju dostal a chytil som ju všetkými desiatimi.

Nastali zmeny vzťahov v tíme…
Určite. Nastali.

Ako to prijali hráči, s ktorými si hrával predchádzajúcu sezónu?
To je asi viac otázka na chalanov, ako to zobrali. Z mojej strany, nechcem povedať, že sa neudialo nič, no stále s nimi normálne vychádzam, bez problémov. Nechcem povedať, že som im nadriadený, pretože sme stále na jednej lodi, ale v podstate som šéf tej partie chalanov. Pred tým som bol jej súčasť, teraz som ich šéf. Myslím, že to zobrali celkom pozitívne. Snažia sa mi pomáhať, ako môžu- poslúchajú, trénujú, zatiaľ je to výborné všetko.

Tiež sa ti pán Paulík ponúkol, že ti rád pomôže.
Samozrejme, ani nie že sa mi ponúkol, ale aj ja som pánu Paulíkovi povedal, že ja budem veľmi rád, keď mi bude môcť pomôcť, pretože tak rozhľadený človek, ako je on v basketbale sa hľadá veľmi ťažko. Niektorí si možno myslia, že on už má svoje roky a že nevie poriadne, čo je basketbal, no opak je pravdou. Má skvelý prehľad aj o tom, čo sa deje. Veľakrát sa s ním poradím, spýtam sa, čo si o tom myslí, ako by to spravil, čiže je fajn, že je tu a že mi je ochotný pomôcť.

Stále máš však hlavné slovo…
Ja to vidím tak, že ja som tréner a pán Paulík je manažér a možno asistent trénera. Ja určujem, čo sa bude diať. Môžem sa ho spýtať, čo si o tom myslí a vziať si to, alebo prispôsobiť, no väčšinou sa stane, že máme rovnaký názor na veľa vecí.

Sezóna vyzerá byť náročná. Podľa toho, ako sa skladá mužstvo, ambície vyzerajú byť vysoké tento rok.
My chceme obhájiť minuloročnú pozíciu. Minimálne do toho šiesteho chceme skončiť, čo nám zaručí miestenku v Play-off. A tam sa už môže stať hocičo.

Juraj SUja (7) vymenil na poste trénera MBK Rieker Komárno Milana Černického

Klub s tebou podpísal zmluvu na tri roky, čo je dosť dlhá doba na históriu trénerov v Komárne. Navyše táto sezóna nevyzerá byť práve najjednoduchšia – veď aj domáce prostredie by malo absentovať značnú časť sezóny. Nemáš strach, že nenaplníš očakávania a dôjde k výmene?
Keby som mal strach, tak tu nesedím! Jedna vec je, že si uvedomujem, že som nováčik a že to bude ťažké, druhá vec je, že mám aj nejaké to svoje sebavedomie a nie som na to sám. Mám na to skvelých chalanov, mám pána Paulíka, ktorí mi pomôžu a spolu zabojujeme! Býva móda, že keď sa nedarí, tak sa vyhadzujetréner, lebo on je zodpovedný za výsledky. No tu sme na to celý tím. Verím, že v tom neostanem sám.

Máš vlastnú ambíciu, čo bude za tie tri roky?
Žiadnu ambíciu „Do troch rokov by som chcel“ nemám. Momentálne som tu a chcem splniť to, čo Komárno chce dosiahnuť tento rok. Možno vnútri mám vyššiu ambíciu, no keď dosiahnem toto, tak bude všetko OK. Samozrejme chcel by som naplniť dĺžku zmluvy. Teraz sme na začiatku prvého roku a zaujíma ma to, ako splniť, na čom sme sa dohodli.

Pochádzaš z Lučenca, dlho si tam hrával. Ten podal prihlášku do druhej najvyššej súťaže na túto sezónu. Zvažoval by si ponuku za tie tri roky do už extraligového Lučenca?
Strašne ťažkú otázku si mi dal… Trápil som sa nad tým veľa, že sa ku mne ako k domácemu zachovali tak, ako sa zachovali. Ale som to vymazal z pamäte nerozmýšľam už nad tým. No nikdy nehovorím nikdy, ale teraz je to veľká utópia, lebo v Lučeneckom basketbale nič nefunguje ako má. No nerozmýšľam nad tým, lebo ja nie som doma v Lučenci. Ja som doma v Šamoríne a mojím basketbalovým domovom posledné tri roky bolo Komárno. Všetku svoju energiu som za tie tri roky dal Komárnu a minimálne ďalšie tri roky v tom chcem pokračovať.

Čo sa deje s tou nešťastnou halou?
Prvý deň, keď sme sem prišli, tak sme sa o tom s chalanmi bavili, čo a ako bude, no druhý deň som im povedal, že by som bol rád, keby totoprestali riešiť lebo my s tým nič neurobíme a je to zbytočné plytvanie našou energiou a treba sa sústrediť na to, či budeme dobre hrať. A keď budeme, tak či v Dunajskej Strede, či v Győri, či inde. My, čo sme na ihrisku – hráči a ja – toto neriešime.

Na čo ako tréner kladieš dôraz?
Na toto ti neviem odpovedať, lebo dôležité je všetko. Ale najdôležitejšia je komunikácia a detaily. S chalanmi máme nejaké dohody a bazírujeme na detailoch, pretože v basketbale veľmi rozhodujú detaily.

V drese Lučenca

Spĺňajú zahraničné posily to, čo sa očakáva od hráčov spoza hraníc? Čo ukázali prvé dva prípravné zápasy po hernej stránke?
Zahraniční hráči spĺňajú zatiaľ naše očakávania, avšak najdôležitejšia previerka nás ešte len čaká. A tou bude samozrejme Extraliga. Prvé dva zápasy splnili tiež čo mali. Zápas je lepší ako tréning, čím viac ich odohráme, tým lepšie. Ukázali nám už teraz, ktorým činnostiam sa musíme najviac venovať.

Hráči zatiaľ hrajú a trénujú s menším trojkovým oblúkom, nebude to robiť problémy až liga začne?
Už trénujeme na nových čiarach, takže tu nie je žiadny problém.

Aké pocity si z nich odnášaš ty ako mladý, nový tréner?
Každý jeden deň, získavam množstvo nových informácií, ktoré určite budem potrebovať. A čo sa týka pocitov, tak zatiaľ ide väčšinou o pozitíva. Chalani sú disciplinovaní, chce sa im pracovať a nenávidia prehry!

Ďakujeme za rozhovor a chlapcom z MBK Rieker Komárno držíme palce! Prostredníctvom našej stránky na Facebooku vás budeme informovať o výsledkoch zápasov i novinkách.

S Jurajom Sujom sa rozprával Tomáš Kottra