Adam Botek o olympiáde v Tokiu. Jeho bronzová medaila má čestné miesto!

Začiatkom roka 2020 som mala možnosť porozprávať sa s Adamom Botekom online. Odvtedy sa veľa toho zmenilo a tentokrát sme sa mohli stretnúť už aj osobne. Veď som si nemohla nechať ujsť posedenie s čerstvým olympionikom! Aká cesta viedla k vytúženej medaile z Tokia a koľko práce za ňou stojí? Mladý kajakár mi odpovedal aj na tieto otázky.

Tréningy kajakárov a mnohých iných športovcov v roku 2020 boli náročnejšie ako hocikedy predtým, keďže v dôsledku šírenia ochorenia Covid 19 bolo zavedených niekoľko opatrení. V danom roku sa odložila aj tradičná olympiáda, ktorá sa mala konať v Tokiu. Kajakári sa jej dočkali toto leto a neprišli s prázdnymi rukami! Štvorkajak v zložení Adam Botek, Erik Vlček, Denis Myšák a Samuel Baláž získal na OH 2020 bronzovú medailu v K4 na 500 m.

„Po uvoľneniach sa všetko rozbehlo veľmi rýchlo. Sezóna 2021 sa začala v plnom prúde: najprv prišli slovenské preteky, kvalifikácie, svetový pohár, majstrovstvá Európy a na záver olympiáda,“ približuje Adam v skratke svoj rušný rok. Pri tomto jeho zhrnutí som sa musela pozastaviť nad tým, že s akou ľahkosťou o tom všetkom hovorí. „To sa len zdá, lebo už je po olympiáde. Pred ňou to bol veľký stres a mal som veľký rešpekt,“ hovorí mladý kajakár o svojej premiére. Pri tomto stretnutí som si zároveň spomenula na rozhovor s Erikom Vlčekom, ktorý do detailov vedel opísať svoju prvú olympiádu, pritom táto v Tokiu bola už jeho rekordná šiesta! Čo hovorí teda Adam na svoju prvú olympiádu? „Veľmi som sa tešil, že tam môžem byť. Po preložení olympiády som bol rád, že môžem súťažiť.“

Po ťažkom roku prišiel vytúžený úspech

Adam Botek sa okrem K4 predstavil so Samuel Balážom aj v K2. V B-finále skončili druhí a celkovo obsadili desiate miesto. „Jeden deň som mal rozjazdy v K2, potom semifinále a finále. Po tomto kolotoči nasledovala K4.“ Zloženie K2 jednoznačne prekvapilo nejedného fanúšika, avšak jazdenie vo dvojici nie je pre Adama žiadnou novinkou. „So Samom Balážom jazdíme v K2 už od roku 2019 a tým, že na majstrovstvách Európy do 23 rokov sme získali druhé miesto a dobré umiestnenia sme mali aj na svetovom pohári a majstrovstvách Európy, tak sme si povedali, že to skúsime.“ Dvojica však považovala K2 len za doplnok, keďže ich hlavnou disciplínou bolo K4 na 500 metrov. 

„Bol to veľmi smutný pocit vidieť, že nádherné tribúny boli prázdne.„

Olympijské hry v Tokiu sa líšili od tých predchádzajúcich vo viacerých smeroch. Olympijské mestečko nebolo až také živé, športovci boli denne testovaní, nosenie rúšok bolo povinné a azda najväčším zarmútením bola skutočnosť, že všetky preteky sa konali bez divákov. „Sledovať nás mohli len kajakári, ktorí už dojazdili. Nemohli sa na nás prísť pozrieť športovci z iných disciplín a už vôbec nie rodinní príslušníci. Bol to veľmi smutný pocit vidieť, že nádherné tribúny boli prázdne. Dokonca 24 hodín na to, ako sme vyhrali medailu, sme museli opustiť Tokio, takže tam nebol žiadny priestor na nejakú zábavu alebo spoznávanie kultúry.“ Ale olympiáda nie je len o získanej medaile a následnej sláve. „Mali sme za sebou ťažký rok, Covid nám značne sťažil podmienky ale snažili sme sa vyťažiť čo najviac zo súťaží. Azda najviac nám pomohli majstrovstvá Európy, sústredenie v Amerike a drsné tréningy, ktoré sme mali počas dvoch týždňov v olympijskom mestečku v Tokiu.“

Aké má Adam plány do budúcna? Jednoznačne sa chystá na ďalšiu olympiádu! Kajak považuje za niečo, čo ho napĺňa a v tomto športe vidí svoj zmysel. Jeho prvá medaila bude mať naveky výnimočné miesto v jeho srdci a svoje VIP miesto má aj medzi trofejami a ostatnými medailami! „Medaila po dlhom cestovaní konečne oddychuje doma. Moji rodičia jej zohnali presklenú vitrínu a dostala strednú poličku, aby ju každý videl,“ hovorí Adam na záver s úsmevom.

(Bianka Pontyová)