Rozhovor: Adela Mojžišová 'zlomila vaz'

Komárňanská herečka zažiarila na študentskom divadelnom festivale a podľa odbornej poroty sa stala najlepšou herečkou.

V druhej polovici mája sa v českom hlavnom meste uskutočnil divadelný festival vysokých umeleckých škôl Českej a Slovenskej republiky – Zlomvaz 2011. Zúčastnila sa ho aj bratislavská VŠMU, ktorá sa porote a divákom predviedla hrou Viktor alebo vláda detí. V jednej z postáv sa predstavila herečka pochádzajúca z Komárna – Adela Mojžišová. Podarilo sa jej odbornú porotu (v zložení: herečky Aňa Geislerová a Petra Špalková, režisérka Natália Deáková, producent Jaroslav Slávik, divadelný kritik Vladimír Just a vedúci kultúrnej rubriky časopisu Reflex Milan Tesař) natoľko zaujať, že získala ocenenie za najlepší ženský herecký výkon.

S Adelou, ktorú môžete poznať zo seriálu Panelák sme sa stretli v jednom z bratislavských nákupných centier, kam si vyšla do pekného letného počasia aj s osemmesačnou dcérkou Sofiou.

Povedz nám niečo o predstavení Viktor alebo vláda detí.
Je to hra francúzskeho autora Rogera Vitraca, rozoberajúca rodinné vzťahy, otázky výchovy detí. Prichádza v nej tiež ku krutému odhaleniu dospelých deťmi, kedy sa vynára otázka, či nie sú dospelí zaslepení svojimi potrebami na úkor svojich potomkov a či deti nie sú vlastne dospelejšie ako samotní dospelí, ktorí sa v dnešnej dobe vyvarujú zodpovednosti a boja sa starnutia. Ide o veľmi aktuálnu tému spracovanú tak, že sa v nej veľa ľudí nájde. Ja v nej hrám jedno z detí – šesť ročnú Esther.

Ocenenie ti udelila porota. Čo pre herca takéto ‚porotové‘ ocenenie znamená?
Hovorí sa, že je jedno, či niečo vyhráš, alebo nie. V tomto prípade ide o subjektívny názor konkrétnej poroty, a hlavne je to ocenenie jednej postavy a nie celej mojej hereckej práce. Takže nič nekončí, je to naopak len začiatok. V každom prípade je to skvelý pocit, že niekto ocenil moju prácu, prácu s režisérkou. Pozitívne ma to posúva ďalej. A je to o to lepšie, že túto malú Esther hrám veľmi rada. A asi je to aj vidieť.

Ako často hrávate toto prestavenie, je to predsa len vysokoškolská hra.
Manažérky sa snažia aby sa hralo aspoň raz mesačne, no nie je to pravidlo. Premiéra bola
4. februára. V júny sa odohrá posledné predstavenie, takže od premiéry ho mohli diváci zhliadnuť päťkrát.

Tebe ako herečke to stačí? Venovali ste tej hre veľa času skúšaním a napokon ju odohráte len päťkrát. Navyše keď ako hovoríš, sa ti hrá dobre.
Mohlo by to byť aj častejšie, ale Lab (divadlo VŠMU) má naplánovaných veľa premiér počas školského roku, takže musíme dať priestor aj ostatným ročníkom a študentom. Ale nekončíme definitívne. Príde september a Viktor alebo vláda detí bude opäť na fermane divadla, takže týmto každého na naše predstavenie srdečne pozývam. Pred prázdninami si však zahráme ešte aj 28.júna.

A ako vyzerá tvoje prichádzajúce leto? Divadlo určite nebude.
Ani Panelák, ani škola, ani divadlo, takže budeme oddychovať vo veľkom. Pôjdeme k starým rodičom do Komárna, do Lučenca, k prababke do Šrobárovej, nech si aj oni užijú malú.

Aká je tvoja malá? Na prvý pohľad veľmi spoločenská.
Áno je, má veľmi rada ľudí. Momentálne sa na každého usmieva, komunikuje a nie je veľmi uplakaná, i keď jej idú zúbky a vie byť aj nervózna.