Šport 2013. 07. 14.

Duo Slovincov lákali do Komárna aj fanúšikovia

Do Komárna mieria dvaja slovinci. Pre Sinišu Biliča to bude druhá sezóna na juhu slovenska.

Sinisa Bilič (vľavo) FOTO: Peter Baráth, barathphoto.sk
Sinisa Bilič (vľavo) FOTO: Peter Baráth, barathphoto.sk

Dres komárňanského basketbalového tímu MBK Rieker COM-therm Komárno si v novej sezóne oblečú aj dvaja Slovinci. Obaja sú fanúšikom v Komárne známi, pretože nejde o ich prvý rok na Slovensku.

Siniša Bilič odohral na Slovensku dve sezóny, vystriedal pri tom tri tímy. Jedným z nich bolo aj Komárno, v drese ktorého sa v sezóne 2011/2012 dostal do finále. Tam Komárno stroskotalo na Prievidzi. „Môj rok v Komárne bol najlepší! Mali sme dobrý tím a skvelých fanúšikov,“ zhodnotil svoje účinkovanie na juhu Slovenska 24 ročný forward.

V nasledujúcej sezóne si jeho služby želali v Leviciach, no po zranení a príchode nového trénera už nedostal šancu. Využil tak ponuku Nitry, kde dostal viac priestoru na ihrisku.

Pred novým ročníkom sa ponúkol Komárnu. Tam zanechal pozitívne spomienky. „Myslím, že máme toho najlepšieho trénera, takže očakávania sú vysoké. Verím, že dá dokopy skvelý tím, ako tomu je každý rok. Moja úloha bude taká, akú mi coach Rón určí,“ dodal.

Maj Kovačevič (v popredí v bielom) sa nevie dočkať, ako si zahrá pred fanúšikmi Komárna. FOTO: barathfoto.sk
Maj Kovačevič (v popredí v bielom) sa nevie dočkať, ako si zahrá pred fanúšikmi Komárna. FOTO:  Peter Baráth barathfoto.sk

Slovinsko je rodnou krajinou aj Maja Kovačeviča. So svojim krajanom sa Siniša spoznal v Nitre. Maj sa stal najlepším strelcom spoza oblúka v lige. Súperom nasúkal v každom zápase priemerne viac ako 12 bodov, pričom jeho trojková úspešnosť dosiahla 46%. Maj sa pre Komárno rozhodol najmä preto, že prejavilo najväčší záujem o jeho služby.

Maj tiež vyzdvihol fanúšikov MBK a organizáciu s trénerom Rónom. „Neviem sa dočkať, kedy si zahrám pred fanúšikmi Komárna. Dúfam, že ich poteším,“ povedal 23 ročný Slovinec a dodal, že spraví všetko pre to, aby s tímom vyhrával zápasy.

TEXT: Tomáš Kottra