Kultúra 2016. 04. 26.

Dušan Kiš: Môžem byť lepší!

Nerád sa sleduje na obrazovke, pretože so sebou nie je nikdy spokojný. Komárňan Dušan Kiš sa vybral do sveta hľadať šťastie na striebornom plátne. Postupnými krokmi preniká do sveta seriálov, filmov, či reklamy.

Na “polceste” z Komárna do Prahy je Bratislava. Prečo ste sa neusadil tam?

V tej dobe, keď som odišiel žiť do Prahy, som bol na vážkach. Bratislava, Budapešť alebo Praha? Nakoniec som sa rozhodol pre Prahu, keďže jazykovo je to tam podobné ako u nás a zároveň je to medzinárodnejšie mesto ako Bratislava. Tiež som tam mal už vytvorené kontakty.

Čim vás oslovila ako herca?

Nakrúca sa tam viac zahraničných projektov. Od amerických, cez francúzske až po čínske, či dokonca indické filmy a seriály. V tejto branži nikdy neviete, s kým sa zoznámite. Ľahko sa môže stať, že vám navrhnú nakrútiť aj niečo v inej krajine. Samozrejme, tvrdá práca, štúdium a precvičovanie rôznych metód hrania vám tiež dopomôže k dobrej roli. Veď filmový priemysel zarába na kvalitných hercoch.

Prečo je Praha tak populárna?

Spája sa tam história s modernou dobou a lokality na filmovanie sú tam perfektné.

Máte herecké zázemie v rodine, hereckú či filmovú školu?

Herectvo som neštudoval, ale vždy ma to lákalo. V Prahe som mal možnosť absolvovať hodiny herectva na FAMU. Venovala sa mi tam profesorka a dovolila mi navštevovať jej hodiny. Na oplátku som pre jej študentov robil herca v ich záverečných študentských projektoch. Myslím, že to ma to v mnohom obohatilo, mohol som nabrať skúsenosti, spoznať prácu pred kamerou.

Ako ste sa prvýkrát dostal k herectvu a ako sa dá postupne ‘prepracovať’ k televíznym, filmovým projektom a najnovšie dokonca k reklame?

Začínal som ako komparz v amerických filmoch a seriáloch. Vždy som si všímal, kto čo robí, čo je jeho práca a zodpovednosť. Dokonca som sa niekoľkokrát za deň odpojil od skupinky či určeného miesta na pauzu. Len aby som mohol sledovať čo sa filmuje a ako sa to všetko pripravuje. Motal som sa nablízku a robil sa, že ja nič ja muzikant a patrím sem (smiech). Postupne som si budoval kontakty, zisťoval kto je kto a akú firmu či agentúru zastupuje. Priebežne som ich začal kontaktovať. Internet bol tiež dobrý pomocník, ale musíte vedieť čo hľadáte. Zaregistroval som sa v rôznych agentúrach, oslovil pár ľudí a postupne sa to začalo hýbať.

Potom ste sa začal objavovať v televízii.

Najprv som hral v seriáli pre Českú televíziu – Případ uzavřen. Bol o sériovej vrahyni, ktorá lákala cestujúcich obchodníkov na hotel, kde ich liekmi uspala a potom okradla. Hral som maďarského cestujúceho do Prahy. Pre českú TV Prima som potom nakrúcal obľúbený seriál Svatby v benátkach, kde som hral príslušníka rýchleho nasadenia polície. Ďalej v seriáli Prístav ako kontrolór. Objavil som sa aj v seriáli pre TV Nova Na vodě, kde som hral v jednej časti doktora.

Spomínal ste aj zahraničné projekty, ako to bolo s nimi?

Napríklad francúzsky film Urban Jungle v libereckej Zoo, kde som hral policajta, promo film k seriálu Sky City Haya. To som natáčal s režisérom a kamarátom z Californie Adadom Wardom. Ide o film o budúcnosti, kde po desaťročiach globálneho otepľovania, stúpania oceánov a vysídľovaní miliárd obyvateľov sa najväčšie svetové korporácie spojili, aby vytvorili mesto, ktoré sa vznáša nad zemou.

1185218_10200540302689486_290565317_n

Najnovšie vás vídať v reklame na mobilného operátora.

Reklamy som vlastne robil už od začiatku, napríklad ako komparz pre Samsung, Loreal. Ako hlavná postava pre Synot, Verizone, či PMU, čo je francúzska stávková spoločnosť. Hral som fanúšika a úplne som si tam vykričal hlasivky. Režisérka ma tam ‚hecovala‘, nech kričím ešte viac, dávali mi umelé slzy šťastia z výhry. No a teraz naposledy som nakrúcal reklamu pre Orange tu v Bratislave. Tých 30 sekúnd je vlastne zostrih z celodennej 12-hodinovej práce. Pol dňa v kuse som sa usmieval na povel (smiech).

Akú úlohu zohrala vo vašej kariére Súdna sieň, kde sa objavujú takmer výhradne herci – amatéri?

Súdnou sieňou to celé vlastne začalo. Pred šiestimi rokmi, keď som odišiel do Prahy, ma stále volali do Bratislavy. Zákon schválnosti. Prihlásil som sa na ich konkurz, vybrali ma a zahral som si v niekoľkých dieloch. Tam som si spomenul, že ako malý som chcel byť v televízii a chcel som robiť herca. Spolupracovať  s ľuďmi, ktorých máme možnosť vidieť len na plátne. Iróniou ale je, že ja sa na seba nerád pozerám v ‚telke‘.  A keď už, tak potom hľadám chyby. Čo zmeniť alebo urobiť lepšie. Som na seba prísny.

Kde je vlastne tá predelová čiara medzi amatérskym hercom profesionálom?

Je ťažké povedať, či tá čiara alebo hranica existuje v praxi. Ale keď už pár filmov či seriálov nakrútite, hľadia na vás inak – ako na herca. Ak máte šťastie a projekt je úspešný, dostanete viac ponúk. Poznám veľa vyštudovaných hercov, ktorí majú normálne zamestnanie, pretože pracovať v divadle a z toho žiť, je v dnešnej dobe dosť ťažké.

Film a seriál, to už bude asi čosi iné.

Samozrejme, tam musíte ukázať že na to máte hneď na úvod pri konkurze. Záleží na všetkom. Ako na nich pôsobíte, ako sa chováte, či s nimi komunikujete v pohode alebo ste celý vystresovaný, prípadne či to beriete príliš naľahko. Koniec koncov, budú s vami po nejakú dobu spolupracovať, tak chcú mať v tíme normálneho človeka. No a samozrejme texty. Ako ste sa ich naučili, čo si o postave myslíte a podobe.

Zvyknú na konkurzoch zadávatelia prekvapovať?

Môžu sa vás veru opýtať čokoľvek a nesmiete sa nechať vyviesť z miery. Ani keď vám dajú predniesť text, ktorý ste predtým nevideli. Ja si myslím, že sa ešte mám čo učiť a vždy prichádza nejaká nová výzva alebo prekážka. Keď môžem, vždy rád stretnem staršieho kolegu a vypočujem si príbehy či rady.

Čo považujete na hraní za najťažšie a čo je pre vás naopak na tom celom najkrajšie?

Najťažšie je zahrať rolu tak dokonale, že ste s ňou sám spokojný. Vždy mám pocit, že by ste to mohol dať lepšie. Ale keď zahlási režisér “STRIH”, tak našiel čo hľadal a vy už nepribehnete za ním, že ty, počuj ale dal by som to asi aj lepšie. Kukal by na vás ako puk a poslal do teplých krajín (smiech).  Ak nie ste aspoň Tom Cruise, nemáte mu čo ‚kecať‘ do práce. Musí vás to v každom prípade baviť. Ideálne je, keď sa tešíte na pracovný deň, ste tam na pľaci jedna veľká rodina a každý si tam pomáha. Text sa ale za vás nikto nenaučí a nikto iný to neodohrá . Musíte sa dobre pripraviť, lebo nadčasy sú nepríjemné pre každého. Ak svoju rolu ale podáte dobre a každý je spokojný, tak to teší aj vás.

Fanúšikovia vás už poznávajú?

Nuž, raz na Karlovom moste som hral agenta pre japonskú produkciu. Celý most bol na niekoľko hodín uzavretý. Keď potom naň vpustili chodcov, začali sa zvedavo prizerať. Zrazu sa ma jedna pani opýtala ponad dav jasným americkým prízvukom či ja som Eric Bana (smiech). Ak vás pri prechádzke pražskými uličkami ľudia pozdravia padne to dobre.

Z listovania na vašom Facebooku som mal pocit, že hráte skôr tvrdých chlapov, či dokonca ‚bad guyov‘.

Ak sa nad tým tak zamyslím, väčšinou ma ‚šupnú‘ do role otca, manžela, doktora, policajta alebo vojaka a neviem čo ešte. A ja by som už vážne chcel hrať toho hlavného záporáka, zlého banditu, ktorý sa len mračí, likviduje čo sa dá, vyvádza (smiech).

11008480_10203661622720536_6376890313702466123_n

Stretli ste sa s viacerými celosvetovo známymi hercami.

Keď som hral barmana na vlaku pre seriál Crossing Lines, stretol som sa s Donaldom Sutherlandom. Je to veľmi striktný starší pán. V okruhu sto metrov okolo neho sme nemohli fajčiť. Ak by zacítil dym, tak by bol hneď problém. Dokonca boli za to aj pokuty! Keď som s ním chcel fotku a povedal som to asistentom, tak sa hneď ohradili, že to on nemá rád, nech sa ho nepýtam.

Ale tú fotografiu som predsa videl!

Áno, podarilo sa mi to! Počkal som si, kým som s ním mal scénku a pomedzi líčenie a prípravy som sa mu prihovoril, že je skvelé vidieť ho naživo a nie len na obrazovke. Veď nakoniec si ho pamätám už z filmu Dirty Dozen. Usmial sa, podal mi ruku a poďakoval. Keď sme dokrútili scénu, povedal som mu, že by ma veľmi poctilo, mať s ním fotku. Súhlasil a hneď zastavil niekoho, kto nás odfotil.

Akých svetoznámych hercov ste ešte stretli?

Neskôr som nakrúcal aj s Williamom Fichtnerom, ale tu naozaj nebol čas na nejaké ‚srandičky‘. Bol to dlhý deň. Richard Flood dokonca ku koncu dňa skoro skolaboval. Prišlo mu nevoľno z vyčerpania. Pri nakrúcaní filmu Child 44 som spolupracoval s hercami ako Tom Hardy, Gary Oldman či Noomi Rapace.

Sú títo slávni herci „v pohode“ k tým menším?

Pamätám si, ako po skončení šichty pre Child 44 už každý poodchádzal, ja som medzi poslednými čakal na odvoz a zarozprával som sa s kolegom. Tom Hardy sa vtedy vracal z inej scény. Bol už večer, všetci unavení, no on bol napriek tomu úplne v pohode. Z posledných síl ešte nahodil úsmev a začal sa so mnou rozprávať, aký to bol náročný deň, ako sa mám a podobne. V duchu som sa sám seba pýtal, či si ma s niekým náhodou nepomýlil (smiech). Je to úplne pohodový človek, s ktorým sa dá zavtipkovať a v pohode ‚pokecať‘.

A čo Gary Oldman?

K pánu Oldmanovi viem povedať len toľko, že si medzi scénami rád fotil krajinku a ľudí svojim starým fotoaparátom. Bolo to jeho hobby a zároveň si takto zvečnil momenty na pľaci. Je to veľmi príjemný človek a zdvorilý. Všade mu boli v stopách asistentka alebo ochranka. Napokon podobne, ako pri Tomovi Hardym.

tumblr_mwde6znIyd1qltbfdo1_500

Čo robíte teraz?

Stále chodím na rôzne konkurzy. Už som ale svoje pôsobenie rozšíril aj do Bratislavy a Budapešti. Veď v Budapešti tiež točia americké produkcie a reklamy vo veľkom.
Tak ktovie kam ma to ešte zavedie…

Vyjadrite svoj názor