Eka Balašková: Kitti

Zaregistrovala som ju niekedy pred asi rokom. Podľa hlasu mladučké dievča, možno Rómka, no to je jedno. Prišla za mnou s veľkým plačom, aby som jej požičala 3 €. Nemala som, aj pre mňa bol „vysoký dátum“ …

Potom bola u mňa kvôli pôžičke niekoľkokrát. Vždy so slzami v očiach a veľkým prosíkom. Priznám sa, nie som odľud no ani na rozdávanie nemám.

Neskôr sa dozvedela o našej sociálnej zbierke a prišla sa ma opýtať či si môže prísť niečo vybrať pre jej nedávno narodenú dcérku. Pravdaže, veď táto zbierka je pre sociálne slabších ľudí, tým jej naozaj môžem pomôcť. V pondelok prišla. Výskala nad peknými vecami, do ktorých si oblečie potomka. Upratala za sebou, požiadala o cigaretu a odišla.

Cigarety… Za tie som ju „sprdla“ už keď malú čakala. Každý večer, keď som sa ja vracala zo zbierky, Kitti sedela na schodoch pred vchodom, venčila psa a fajčila.

S partnerom bývajú v prenajatej garsónke – oni dvaja, polročné bábätko a pes. Neviem si predstaviť taký život, navyše partner sa voči nej vôbec nespráva pekne. Neraz od nich počuť krik, plač a raz, akurát keď som vošla do vchodu, Kitti mi „pristála“ pri nohách – partner ju vyhodil z domu. Plakala, evidentne prešli búrlivou hádkou. „Zavolám políciu,“ navrhla som jej, no ona ma úpenlivo prosila aby som to v žiadnom prípade nerobila. Vôbec sa mi to nepáčilo, no nemôžem robiť niečo proti jej vôli. Tak som nikoho nevolala. Ju partner vpustil do bytu a ja som sa z tohto zážitku „spamätávala“ do polnoci.

Po čase Kitti znovu zavítala do našej zbierky. Pár dní predtým ma požiadala, aby som jej zavolala taxík. Keď som reagovala otázkou či nemá telefón odpovedala mi že nemá, lebo sa jej pokazil. Tak som jej pomohla a keď prišla do zbierky dala som jej jeden zo starších telefónov, ktoré nám niekto priniesol. Bola šťastná a priznám sa, že aj ja- robí mi radosť pomáhať druhým. Preto s kamarátkou aj túto zbierku robíme.

Odvtedy sa občas stretneme v obchode. Kitti stále chýba pár centov z nákupu a vždy tam musí niečo nechať. Raz, keď odišla von, pani pri pokladni sa ma pýta: „To je vaša susedka, však?“ Odpovedám kladne. „A nechodí si k vám požičiavať?“ pýta sa predavačka ďalej. „No…“ odpovedám rozpačito. „Nie ste sama… Aj tu keby mohla tak nakupuje zadarmo.“ konštatuje predavačka blokujúc môj nákup.

Keď idem okolo dverí, kde Kitti (čakajúca ďalšie bábo ani nie pol roka po tom čo porodila prvé) býva, vždy si na ňu pomyslím …

Ako môže takto žiť?

TEXT: Eka Balašková
Publikované na balaskova.blog.sme.sk, 27. júna 2011