Historické nálezy z Hurbanova – počuli ste o miestnych keltských hroboch?

Minulosť nás zjavne nikdy neprestane prekvapovať. Vždy sa o nej dozvedáme niečo nové a prekvapivé, najmä vďaka práci archeológov. Zaujímavé archeologické objavy sa podarilo v minulosti odokryť aj na území Hurbanova. Počuli ste už o nich?

Niečo málo na úvod

Juhoslovenské mesto Hurbanovo (okres Komárno) leží na klimaticky najteplejšom mieste Podunajskej nížiny južného Slovenska, na sútoku riek Žitavy a Nitry, pri štátnej ceste medzi Komárnom a Novými Zámkami. Najstaršia dochovaná písomná zmienka v kontexte s dnešným územím mesta pochádza už z roku 1193. Prvá písomná zmienka o obci Gyalla je z roku 1329 a ako posessio Gylla /Gyalla/ v roku 1357. Môžeme teda povedať, že dejiny dnešného mesta siahajú poriadne hlboko do minulosti.

Hurbanovo je rozdelené na niekoľko samostatných mestských častí, pričom sa môže pýšiť aj rôznymi historickými pamiatkami. Za príklad si môžeme uviesť rímskokatolícky Kostol sv. Ladislava či Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi. Nájdeme tu však aj klasicistickú kúriu, Poľovnícky zámok či rímskokatolícky Kostol sv. Anny. Medzi cenné a chránené územia sa zaraďuje aj historický park, ktorý patrí k populárnej Slovenskej ústrednej hvezdárni, ale takisto dva historické parky v mestskej časti Bohatá.

Prvé vzácne objavy

V chotári dnešného Hurbanova sa doposiaľ podarilo objaviť až štyri historické pohrebiská, ktoré pochádzajú ešte z doby laténskej, teda z čias, keď úrodné nížiny stredného Podunajska osídľovali kmene historických Keltov.

Prvé správy o týchto objavoch boli zaznamenané ešte v roku 1936 vďaka múzeu Jókaiho spolku v Komárne, ktorého členovia získali zo Starej Ďaly (pomenovanie Hurbanova až do roku 1948) niekoľko keramických nádob zo zničených hrobov. Tieto nádoby boli nájdené na mieste zvanom Abadomb – piesková duna severozápadne od obce, po pravej strane cesty smerom k susednej dedine Imeľ.

Ako Kelti pochovávali

Pôda v okolí Hurbanova v roku 1951 vydala ďalšie zaujímavé archeologické nálezy, konkrétne pri rigolovaní pôdy kvôli výsadbe viníc. Záchranným výskumom bol poverený oravský archeológ Pavol Čaplovič (v danej dobe pôsobil v Archeologickom ústave SAV v Nitre), ktorý následne v rokoch 1952–1953 vykonal na svahu kopca zisťovaciu sondáž. Práve tak sa mu podarilo objaviť až 17 keltských hrobov, z ktorých ale polovica bola už v minulosti vykradnutá.

Vo všetkých hroboch našiel (okrem iného) telesné pozostatky – ľudia tu boli pochovaní kostrovo (inhumačne), čo znamená, že ich telá boli do jamy uložené nespálené a spravidla vo vystretej polohe na chrbte. Výnimkou sa stal jediný žiarový hrob (obsahoval spopolnené telesné pozostatky), ktorý je ukazovateľom zásadných zmien v náboženskej sfére a s tým súvisiacimi predstavami o posmrtnom živote u Keltov žijúcich na strednom toku Dunaja v prvej polovici 2. storočia pred našim letopočtom. Tento hrob sa našiel v hĺbke 140 cm, kde ležala malá keramická váza a v nej ohňom poškodené železné a bronzové ozdobné predmety. Stopy popola či prepálených kostí sa medzi nimi údajne nenašli.

Predmety každodennej spotreby

Archeológom sa nakoniec zo zvyškov v tomto hrobe podarilo identifikovať až 7 kusov kovových šatových spôn a niekoľko ďalších šperkov – rôzne náramky, prstene či retiazky. Železné a bronzové kovové spony boli predmetom dennej potreby s pomerne krátkou životnosťou. Používali sa na spínanie odevu v hornej časti tela, zvyčajne na pleciach.

Keďže išlo o módny prvok, podliehali dynamickému vývoju, a preto sa stali pre archeológov užitočným prostriedkom pre riešenie otázok týkajúcich sa chronológie. Aj vďaka nim je veľmi často možné relatívne presne určiť dobu, z ktorej hrob či iné nálezisko pochádza.

Spomínaný žiarový hrob z Hurbanova sa vďaka týmto nálezom datuje medzi roky 200 až 170 pred našim letopočtom. Túto dobu pomohla archeológom určiť malá spona s dĺžkou iba 3,7 cm, ktorá bola vyrobená z bronzového drôtu, pričom jej pätka bola ukončená tzv. falošným vinutím. Spona, na rozdiel od ostatných artefaktov nájdených v nádobe, v dobe nájdenia nejavila žiadne známky poškodenia ohňom.

Keďže bola táto spona v tak dobrom stave (a keďže sa ich v hrobe našlo viac) je možné, že neslúžila na spínanie odevu zosnulého. Do úvahy skôr prichádza, že ňou pozostalí zopli textilné alebo kožené vrecko, do ktorého predtým uložili zvyšné, žiarom deformované, kovové šperky z pohrebnej hranice.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: hurbanovo.sk Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch