Ignác Filip Semmelweis – nedoceňovaného záchrancu státisícov matiek si uctieva aj Komárno!

Meno Ignáca Filipa Semmelweisa, viedenského lekára s maďarským pôvodom, zostane navždy spojené s vytrvalým bojom proti infekcii, sepse a jednému z najviac rizikových ochorení u žien – puerperálnej sepse, horúčke šestonedeliek. Práve vďaka jeho snahe a bystrým znalostiam sa podarilo zachrániť životy státisícov matiek po celom svete!

Doktor Semmelweis počas svoje lekárskej kariéry preštudoval viac ako 40 000 pôrodných spisov, aby zistil prečo je taký veľký rozdiel v úmrtnosti na puerperálnu sepsu medzi dvoma rôznymi klinickými pracoviskami. Dospel k záveru, že horúčka bola v skutočnosti iba sprievodným javom niečoho omnoho horšieho – primárnym ochorením u žien bola totiž celková nákaza.

Ako sa to všetko začalo

Ignác Filip Semmelweis sa narodil 1. 7. 1818 v Tabáne, teda starej obchodnej časti Budína. Bol piatym dieťaťom v rodine prosperujúceho majiteľa obchodu nemeckého pôvodu. Svoju cestu za vzdelaním započal na Katolíckom gymnáziu v Budíne, následne sa prihlásil na Peštiansku Univerzitu, kde študoval medzi rokmi 1835 až 1837.

Jeho otec chcel, aby sa z neho stal vojenský advokát v službách rakúskej byrokracie. Poslušne teda odcestoval do Viedne, kde sa mal zapísať na právnickú fakultu. V tom ale zasiahol osud a mladého Semmelweisa očarila medicína. S prihláškou na lekársku fakultu neváhal.

Po prvom roku štúdia vo Viedni sa vrátil do Pešti, kde následne študoval medzi rokmi 1839 až 1841. V tom istom roku však jeho kroky viedli späť do Viedne – na Druhú Viedenskú lekársku školu kvôli zaostalým študijným podmienkam v Pešti. Tu sa mohol zúčastniť kombinovanej výuky teoretickej aj klinickej medicíny.

Promoval a svoj lekársky diplom z pôrodníctva získal  21. 4. 1844. V novembri nasledujúceho roku obdržal diplom z chirurgie. Vo februári 1846 zaujal svoje miesto asistenta na 1. pôrodníckej klinike vo Viedenskej Všeobecnej Nemocnici a od októbra 1850 tu aj prednášal.

Matky v ohrození

Semmelweis už vo Viedenskej Všeobecnej Nemocnici začal so skúmaním príčiny popôrodnej sepsy napriek odporu nadriadených, ktorí boli presvedčení, že predísť jej je nemožné. Percento úmrtia pri horúčke šestonedeliek bola u jeho pacientiek viac ako 13%. Mnohé ženy práve preto radšej uprednostnili domáci pôrod.

Nie všade to bolo rovnako. Na 2. pôrodníckej klinike mali úmrtnosť na puerperálnu horúčku iba 2% aj napriek tomu, že obe sídlili v tej istej nemocnici a používali rovnaké techniky ošetrovania rodičiek. Jediným markantným rozdielom bolo zloženie ošetrujúceho personálu. Pôda 1. pôrodníckej kliniky sa využívala ako výučbové stredisko pre medikov, pričom 2. klinika od roku 1839 zastrešovala prípravu pôrodných asistentiek.

Hoci boli veľmi odlišné štatistiky úmrtnosti mätúce, nik nedokázal predostrieť logické alebo vedecké vysvetlenie tohto problému. Ochorenie bolo v tom čase považované za neodvratný aspekt nemocničného pôrodníctva a ako výsledok neznámych faktorov účinkujúcich v spojení s neriešiteľnými atmosférickými podmienkami.

Profesor Klein, vtedajší riaditeľ kliniky a zástanca kozmickotelurických vplyvov, vnímal hromadné umieranie rodičiek ako samozrejmosť. Doktor Semmelweis mu preto poradil, aby sa zašiel pozrieť na 2. pôrodnícku kliniku – tu umierali iba 2 až 3 ženy zo 100.

Nezlomný bádateľ a mŕtvy najlepší priateľ

Úmrtnosť na dvoch klinikách Semmelweis skúmal cez neuveriteľných 40 000 pôrodných spisov. Do práce každý deň prichádzal veľmi skoro ráno – pitval telá zosnulých žien a u každej z nich nachádzal ten istý nález: zápal pôrodných ciest, zápal pobrušnice, hnisavé ložiská v pečeni a mozgu. Preto dospel k záveru, že horúčka bola len sprievodným javom, základným ochorením sa stala celková nákaza. Toto pátranie mu zabralo až 2 roky.

Vo februári 1847 zomrel Semmelweisov najlepší priateľ, profesor súdneho lekárstva Jakub Kolletschka. Osudnou sa mu stala nešťastná náhoda pri pitve, kde ho poranil vlastný študent. Skalpelom zasiahol jeho prst a doktor Kolletschka za niekoľko dní zomrel na celkovú infekciu. Semmelweis po dôkladnom prečítaní pitevnej správy svojho priateľa zistil nápadnú podobnosť príznakov s ochorením šestonedeliek. Usúdil, že on a študenti prenášajú infekčné častice na svojich rukách z pitevne na pacientky, ktoré vyšetrujú na 1. pôrodníckej klinike.

V tomto čase zatiaľ nebola vypracovaná zárodočná teória chorôb. Svoje podozrenie preto sformuloval ako teóriu – horúčku šestonedeliek spôsobujú nejaké neznáme kadaverózne materiály. Zaviedol postupy používania chlórovej vody na umývanie rúk medzi prácou v pitevni a vyšetrovaním pacientiek. Úmrtnosť klesla z 12.24% na 2.38%, čo už bola štatistika porovnateľná s 2. pôrodníckou klinikou.

Priťažká pravda

Napriek tomuto pozitívnemu výsledku Semmelweis odmietal rozprávať či písať o svojej metóde v odborných kruhoch vo Viedni. Nakoniec profesor Ferdinan von Hebra napísal vo svojom mene dva odborné články o jeho úspechoch. Aj keď Semmelweisov očividný objav urobil na zahraničných lekárov a vedúcich členov Viedenskej školy dojem, nezískal všeobecnú podporu lekárov. Jeho výsledky boli v rozpore s vtedajším vedeckým názorom, že chorobu spôsobuje nepomer základných „štyroch tekutín“ v tele.

Padlo dokonca niekoľko argumentov, podľa ktorých by bolo umývanie rúk pred každým vyšetrovaním tehotných žien pre doktorov a medikov priveľmi zaťažujúce. Žiadny lekár tej doby nechcel pripustiť, že zavinil toľko úmrtí. Niektorí jeho kolegovia si to uvedomili, ale pravdu neuniesli – napr. profesor Gustaf Michaelis, ktorý jeho postupom uveril a úspešne ich zaviedol na svojom pracovisku, spáchal samovraždu. Medzi ženami, ktoré po pôrode u neho zomreli na horúčku šestonedeliek, bola i jeho milovaná neter.

S príchodom roku 1848 rozšíril Semmelweis umývanie rúk aj o umývanie všetkých inštrumentov prichádzajúcich do kontaktu s pacientkou počas pôrodu. Štatisticky zaznamenal taký úspech, že bolo možné hovoriť o úplnej eliminácii puerperálnej sepsy v nemocnici. Pod vedením profesora Skodu sa pokúsili vytvoriť oficiálnu komisiu, ktorá mala prešetriť výsledky. Kvôli politickým komplikáciám však bol v roku 1849 zbavený miesta prednostu a učiteľa.

Kľukaté chodníčky

Po ďalších komplikáciách v roku 1850 bez rozlúčky s priateľmi opustil Viedeň a vrátil sa do Pešti. Toto jeho rýchle rozhodnutie navždy zničilo šancu prekonať viedenských skeptikov pri riešení takej vážnej otázky. V Maďarsku v priebehu rokov 1851 až 1857 pracoval na pôrodníckom oddelení peštianskej Nemocnice Sv. Róchusa. Jeho zásady umývania rúk a nástrojov znížili mortalitu až na 0.85% a vďaka týmto pozitívnym výsledkom bola jeho metóda rýchlo akceptovaná v celom Maďarsku.

V júli 1855 sa stal šéfom katedry teoretického a praktického pôrodníctva na Peštianskej Univerzite. V roku 1857 Semmelweis zamietol ponuku stať sa šéfom pôrodnice v Zürichu. Až v roku 1861 publikoval svoj objav a skúsenosti v knihe Die Ätiologie, der Begriff und die Prophylaxis des Kindbettfiebers (Príčiny, pojem a ochrana pred horúčkou šestonedeliek).

Semmelweis vyzval všetkých ženských lekárov sveta, aby si osvojili ním odporúčané metódy. Preto, alebo práve preto, že kniha spôsobila taký rozruch, jeho myšlienky prijalo iba málo odborníkov. Asi najväčším odporcom jeho odporúčaní bol profesor pôrodníctva Scanzoni.

Nakoniec sa Semmelweis predsa obhájil pred neschopnosťou odbornej medicínskej spoločnosti uznať jeho zistenia, ktorých rešpektovanie mohlo zabrániť zbytočnej smrti tisícok mladých matiek. Jeho príbeh a presadzovanie nových myšlienok sa často v medicíne aj ošetrovateľstve prezentuje ako príklad situácie, keď je vedecký pokrok spomalený nevšímavosťou konzervatívnych odborníkov, na čo doplácajú nevinní pacienti.

Semmelweis, Pasteur a Lister

V júli 1865 Semmelweis ochorel. Jeho choroba sa prezentovala ako nervové zlyhania, hoci mnoho historikov verí, že išlo o symptómy naznačujúce nástup Alzheimerovej choroby alebo senilnej demencie. Jeho blízki ho donútili odcestovať do Viedne, kde bol neskôr prijatý do ústavu pre duševne chorých, kde o dva týždne, teda 13. 8. 1865 zomrel. V tej dobe mal iba 47 rokov.

Zárodočná teória chorôb bola vytvorená až po smrti doktora Semmelweisa. Beztak je v dejinách medicíny považovaný za priekopníka antisepsy a prevencie nozokomiálnych chorôb. Zlomovým momentom sa stala práca Louisa Pasteura, ktorý prišiel na odhalenie toho, že pôvodcom ochorení sú rôzne mikroorganizmy.

Práve tento veľký objav sa stal mimoriadne dôležitým míľnikom aj pre ďalšieho priekopníka medicíny. Britský chirurg Joseph Lister, zakladateľ antisepsy, začal následkom nových objavov s rozprašovaním roztoku kyseliny karbolovej počas operácie, aby ničil prítomné mikroorganizmy. Nakoniec to bol práve doktor Lister, ktorý najvýstižnejšie docenil nešťastného hrdinu, akým sa Semmelweis stal. Na jeho adresu povedal: „Bez Semmelweisa by môj úspech nebol ničím.“

Čestná spomienka

Na doktora Ignáca Filipa Semmelweisa má čestnú spomienku aj mesto Komárno. Budova Zdravcentra, v maďarčine tiež známa ako Semmelweis Ignác Egészségközpont na ulici Senný trh, je pomenovaná práve na jeho počesť. Jeho meno si prevzala aj miestna lekáreň, známa ako Lekáreň I. Semmelweisa.

A areáli možno nájsť aj bustu, ktorá vyobrazuje podobizeň doktora Semmelweisa. O jej výrobe a umiestnení rozhodli ešte v roku 2018 mestskí poslanci, ktorí vyhoveli žiadosti Spolku maďarských zdravotníkov na Slovensku. Bustu daroval pri príležitosti 200. výročia narodenia Semmelweisa Pamätný výbor I. Semmelweisa – Semmelweis Emlékbizottság, ktorý financoval aj náklady na vyhotovenie busty a jej podstavca.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: unipo.sk teraz.sk Umění řezničiny: Joseph Lister a temný věk viktoriánského lékařství (Fitzharris, 2019) mynovezamky.sme.sk