Kapitán sa vracia!

Ján Kratochvíl sa s Komárnom predbežne dohodol a ak všetko vyjde, tak sa vráti do bielo-červeného dresu. Má za sebou tretie finále a na krku tretiu striebornú medailu v priebehu troch sezón. V Česku padol jeho Prostějov vo finále so silným Nymburkom, ktorý súťaži už roky dominuje.

Po roku sa vraciaš späť do Komárna.
Uf, no rok veľmi rýchlo ubehol a aby som pravdu povedal, nečakal som, že sa sem ešte vrátim. Veľa vecí sa ale zmenilo a ja som ponuku rád prijal.

Čo ti najviac rezonovalo v pamäti po odchode?
Najviac zrejme skvelá partia v klube, s ktorou sme to ťahali, finále s Interom, ktoré mi vlastne stále leží v žalúdku. Tiež záujem ľudí o basketbal a hlavne skvelí fanúšikovia, tých si veľmi vážim.

Stále ťa štve to prehraté finále?
Ťažko sa s tým vyrovnávalo. Bola to fanstastická séria, ktorá sa len tak opakovať nebude a boli sme naozaj veľmi blízučko. O to viac to bolelo, no taký je šport.

Hral si v Česku, opäť si sa dostal do finále a opäť ste s tímom skončili ‚iba‘ so striebornou medailou. Aké pocity si prežíval?
Išiel som do tímu, ktorý mal ambície a jasný cieľ hrať finále, čo sa nám aj podarilo. Aj keď sme mali namále, keď sme v semifinále prehrávali s Pardubicami 2:1 a išli hrať k nim. Ale všetko sme zvládli a postúpili, čo bolo perfektné. V Česku je finále dosť iné ako inde. Nehrá sa o zlato, pretože Nymburk je natoľko kvalitný a dominantný tím, že nie je možné ho poraziť. Ten rozdiel je obrovský a hrá sa len o to, kto do finále postúpi. Mohli sme Nymburk potrápiť a prekvapiť výhrou, ale vyhrať celú sériu je nemožné. Preto bolo to finále iné, ako keď sme hrali s Interom celý čas vyrovnanú sériu.

Ako sa takto dá hrať finále?
Nuž, je to zaujímavé. Ale nič nevzdávame vopred. Určite sme nešli do zápasov odovzdane a s tým, že to nejako odohráme a že aj tak je všetko jasné. To vôbec nie.

Čo vás motivovalo?
Motivovali sme sa na to, že sme ich chceli čo najviac potrápiť a nedať im to zadarmo. A hlavne ich poraziť na domácej palubovke. To sa nám nepodarilo, no rozhodne sme ich potrápili. Vždy sme sa dlho držali v zápase. Hneď prvé stretnutie sme dokonca dlho viedli, ale s Nymburkom musíš hrať štyridsať minút extrémne dobre a presne. Bez zbytočných strát a s úspešnou streľbou.

Čo sa stalo?
Nechcem sa vyhovárať na rozhodcov, ale keď sme viedli a mali viac z hry, tak nám nechceli dovoliť, aby sme prekvapili. To ti strašne podlamuje nohy a berie energiu. Bolo tam veľa nepresných rozhodnutí a to nás vykoľajilo. Každopádne, Nymburk je kvalitou niekde inde – má 12 super hráčov, čo je veľký rozdiel pri striedaní. Za super hráča príde iný super hráč. Idú naplno celých štyridsať minút a sú schopní rozhodnúť v priebehu dvoch, troch minút. Urobia desaťbodový náskok a už nemáš silu výsledok otočiť.

Myslíš, že sa do podobnej pozície na Slovensku môže dostať Inter Bratislava?
Vždy je to o peniazoch, o tom, akých hráčov si do týmu dovedú a aká partia sa vytvorí v kabíne. Ťažko sa dá povedať, či Inter sa do takejto pozície môže dostať. Možno áno, ale musia hrať európske poháre. Nymburk hrá súbežne VTB ligu a Eurocup, kde hráči získavajú veľa skúseností a posúva ich to úplne inam. Ak hráči hrajú európske súťaže, dostávajú sa na úplne iný level. Nymburk má niekoľkonásobne vyšší rozpočet ako ostatné tímy a to poznať na kvalite hráčov.

Je snom každého českého hráča hrať za Nymburk?
Dostať sa do Nymburku je veľmi ťažké. Musíš byť mladý a veľmi talentovaný. V tíme, z ktorého ideš, musíš byť líder a ťahúň. Ale určite je to snom mnohých hráčov.

Sledoval si slovenskú ligu aj po odchode? Aký názor máš na finálovú frašku?
Samozrejme, slovenské finále som sledoval, a… no… čo k tomu povedať? Je to obrovská škoda pre slovenský basketbal, pre ľudí, ktorí sa na finále tešili. Prievidza sa rozohrala k výborným výkonom a bola to veľmi zaujímavá a vyrovnaná séria. Verím, že to mohlo byť podobne napínavé, ako keď sme s Interom hrali o titul my. Veľmi ma mrzí – a nielen mňa – že to takto dopadlo a že sa páni rozhodcovia rozhodli zápas ukončiť. Nebol som tam a nepoznám detaily, ale mal zvíťaziť ľudský rozum a zápas nemali ukončiť. To, že fanúšikovia hádžu papierové konfety pred každým zápasom a zahádžu skoro celú palubovku, to sa deje v množstve európskych krajín. Brutálne je to napríklad v Turecku, či Grécku. Keď rozhodcovia vedia, že sa to bude diať, nemajú stáť v ohrozenej zóne. Ale nechcem teraz hovoriť, čo sa malo udiať. Veľmi to ublížilo basketbalu. Aj v Česku sa o tom veľa rozprávalo. Niektorí rozhodcovia dokonca vraveli, že by zápas neukončili. Už je to ale minulosťou a hrabať sa v tom nemá zmysel.

Začína leto a príprava na nový rok. Ako vyzerajú tvoje letné tréningy?
Áno, leto je tu a je potrebné sem-tam niečo urobiť, aby som v prvých dňoch prípravy prežil. Mám k dispozícii halu, kam chodím strieľať, tiež mám osobného trénera, ktorý ma pripravuje a pomáha posilniť isté partie, niečo ako crossfit. A samozrejme sa tiež pripravujem s priateľkou, s ktorou spolu športujeme, či už sú to bicykle, in-line korčule, plávanie, alebo behy v lese.

Coach Rón odišiel z Komárna, bol si už v kontakte s novým trénerom?
Ja trénera nepoznám takmer vôbec. Stretli sme sa na káve, takže som mal možnosť ho trochu spoznať, no neviem, čo od neho ako od trénera môžem očakávať.

S Honzom Kratochvílom sa rozprával Tomáš Kottra.

Rozhovor ste si mohli prečítať v augustovom vydaní mesačníka Ahoj Komárno.

FOTO: Mário Bočák