Rozhovor: Komárňanská chránená dielňa to má ťažké

Neďaleko námestia stojí kaplnka sv. Anny, ktorá je výnimočná nielen svojou históriou, ale aj tým, že sa v nej nachádza komárňanská chránená dielňa. Tá patrila pod Trnavskú arcidiecézu, no od októbra 2009 funguje pod krídlami neziskovej organizácie, ktorú založila jej riaditeľka Nataša Hosnedlová založila s manželom.

 

Prečo ste sa rozhodli založiť neziskovú organizáciu Charita Komárno?
Pretože Trnavská arcidiéza skončila svoju činnosť tu v Komárne a päť ľudí, ktorí boli v chránenej dielni zamestnaní, by zostalo na ulici. Preto sme sa rozhodli pokračovať ďalej ako nezisková organizácia.

Z akých zdrojov financujete jej činnosť?
Ponúkame verejnoprospešné služby. To znamená nízkoprahovú humanitárnu činnosť a zamestnávame ľudí so zdravotným ťažkým postihnutím. Problém je, že my sme dotovaní na zamestnancov cez úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Ale na humanitárnu činnosť charity žiadne finančné dotácie nedostávame. Čo vieme, to si zabezpečíme sami, cez známych, alebo to vykryjeme zbierkou, prípadne pomôžu sponzori. To je ale veľmi málo prostriedkov, sponzorov je tiež veľmi málo. Dve percentá z daní, ktoré dostávame, tiež nepredstavujú vysokú čiastku. Tým my vykrývame chránené dielne, pretože dotácie od úradu práce sú na báze refundovania. Čo máme ako náklad, z toho dostaneme istú alikvótnu čiastku späť, ale celé náklady si musíme zabezpečiť sami. Je to dosť náročné.

Akým spôsobom pomáhajú sponzori?
Tí podporujú najmä humanitárnu činnosť. Momentálne máme jedného sponzora, ktorý má pekáreň a poskytuje pekárenské výrobky, ktoré my posúvame ďalej. Tento rok sme sa rozhodli tak, že budeme podporovať útulok pre bezdomovcov tu v Komárne a istú spoločnosť na Harčáši. Stará sa tam o deti, aby sa neflákali po uliciach. Sú pre ne organizované záujmové krúžky a im by sme chceli pomáhať. Tak isto športový obchod posunul oblečenie odkázaným rodinám a ľuďom, o ktorých vieme a sme presvedčení, že naozaj tú pomoc potrebujú.

Ako to zisťujete?
V tomto spolupracujeme s mestským úradom. Oni nám dajú zoznam, kde majú prehľad, ktorá rodina je odkázaná na pomoc. Dostanú ju od nás v podobe oblečenia, alebo spomínaných pekárenských výrobkov. Uvidíme, ako to bude v budúcnosti. Chceli by sme spolupracovať s jedným tunajším obchodným reťazcom, momentálne je to v štádiu rokovania, takže neviem povedať, či nám poskytnú pomoc vecnú, alebo finančnú.

Prispievajú Komárňania aj šatstvom?
Áno, súkromné osoby nám použité šatstvo nosia. Nedá sa povedať, že každý deň, ale veľmi často. V igelitových vreciach, vyčistené a potom sa to posúva odkázaným ľuďom. Spolupracujeme aj s charitou z Lackova v okrese Krupina a čo sa neminie tu v Komárne, to si odvezú a rozdá sa to tam.

Prečo si myslíte, že by mali ľudia pomáhať iným ľuďom?
Viete, my dneska nepotrebujeme pomoc. No možno, že za mesiac ju budeme potrebovať práve my. Človek si musí uvedomiť, že keď naozaj vie prispieť, aj tými päťdesiatimi centami, alebo jedným eurom, alebo akoukoľvek inou pomocou, mal by to urobiť.

Prečo to podľa vás robia?
Dobrý pocit. Ja vám poviem dobrý pocit.

Vychádzate zo seba?
Áno, zo seba.

Ako je to s dôverou zo strany ľudí?
Teraz sme mali prvú oficiálnu zbierku pod záštitou Slovenskej katolíckej charity, ale výťažok ostal tu v Komárne. Boli také negatívne odozvy, že sa to rozkradne a podobne. Myslím si, že každý by sa mal presvedčiť o tom, či tie peniaze, alebo vecný dar, ktorý poskytol, sa dostali na to miesto, kam chcel. My v Charite Komárno sme otvorení, na našej stránke bude všetko uverejnené: kedy, kde, ako a koho sme podporili. Ľudia môžu vidieť, že nerozkrádame peniaze a neinvestujeme tam, kde netreba, ale pomáhame ľuďom, ktorí to potrebujú.

Myslíte si, že dôverujú viac väčším celoslovenským zbierkam, ako takejto lokálnej?
Ja už som obchodila so zbierkami viacero miest, ale Komárno je v tomto akési špecifické. Ja viem, že ľudia toho majú už plné zuby, lebo pred poštou sú stále nejaké zbierky… Treba byť trochu otvorenejší takýmto veciam. Ja to aj chápem, pretože sa už mnoho vecí umlelo a ľudia sú nedôverčiví. Musíme sa pozitívne stavať k týmto zbierkam. Treba sa presvedčiť, komu prispejeme, lebo je to naše slobodné rozhodnutie. Pre nás je veľká pomoc aj keď ľudia prispejú dvoma percentami z daní, alebo si prídu niečo kúpiť do chránenej dielne.

Aké výrobky ponúkate?
Ručne tkané koberce, tašky, bytové doplnky, vankúše, posteľné prádlo, závesy, obrusy, tak isto máme v ponuke darčekové predmety, ktoré vyrábame z vosku, keramiky, zo sadry… Je to naozaj široký sortiment produktov. Snažíme sa ho stále rozširovať, prinášať nové nápady.

Je o ne záujem?
Niekedy je to lepšie, inokedy horšie. Mávame taký mesiac, kedy sú príjmy z predaja 20, 30 eur. Keď je lepšie počasie, tak sa to trochu rozbehne. Neostávame tu, v chránenej dielni, ale sa zúčastňujeme remeselníckych jarmokov, aby sme vedeli naše výrobky predať.
Prijímame zákazky aj od väčších firiem, ktoré majú úľavy od štátu, keď dajú chránenej dielni zákazku. Aj tieto informácie sú na našej internetovej stránke.

Ako si môžu ľudia zakúpiť tieto výrobky?
Zákazníci môžu prísť sem. Tu ich máme vyložené, takže si ich môžu pozrieť. Ak má niekto nejaký iný návrh a nechce koberec v týchto konkrétnych farbách, tak si môže určiť farby podľa svojho vkusu na objednávku. Tak isto na stránke www.rucnevyrobky.com v eshope sú uvedené výrobky. Trochu to stagnuje, ale budeme mať zamestnankyňu, ktorá sa bude venovať primárne internetovej stránke a pravidelne ten sortiment obnovovať.

S Natašou Hosnedlovou sa rozprával Tomáš Kottra. Rozhovor ste si mohli prečítať vo februárovom vydaní mesačníka Ahoj Komárno!