Šport 2013. 10. 04.

Komárňanská kajakáreň plná majstrov – Kocky, Zilko a Slniečko

Komárňanský Kayak & Kanoe klub je už dobre známy skvelými výsledkami kajakárov i kanoistov na svetovej i olympijskej úrovni. Málokomu sa však dostanú do uší správy o nádherných úspechoch mladšej generácie športovcov, ktorí nám v „kajakárni“ dorastajú.

A veruže sa im darí. Na nedávnych Majstrovstvách Slovenska, ktoré sa konali v Piešťanoch sa ukázali v plnej paráde.

Zoznámte sa: Mladí kanoisti a čerství Majstri Slovenska v kategórii 13 – 14 roční, Dávid Koczkás (Koczky) a Richard Zilizi (Zilko), a Dávid Gallo (Slniečko) v kategórii 11 – 12 roční.

Chlapci, koľko máte teda rokov , 13 či 14, 11 či 12? Od koľkých rokov vlastne trénujete?
Koczky: Ja mám 13 a začal som trénovať v deviatich rokoch.
Zilko: 13, trénujem už štvrtú sezónu.
Slniečko: 11, toto je prvá pretekárska sezóna.

Aké najdôležitejšie preteky máte už za sebou?
Koczky: Najdôležitejšie boli toto leto Majstrovstvá SR v Piešťanoch. Tam sme zo Zilkom vyhrali 1. miesto na 500m v kategórii C2 13 – 14 roční. Mali sme super časy a vraj by sme porazili aj starších kanoistov na rovnakej trati. Vyhrali sme aj samostatne. Zilko bol prvý v C1 na 500M a 200M a ja som vyhral C1 1000M. Na 200-ke som bol druhý.
Slniečko: Ja súťažím prvý rok. Vyhral som majstrák v C1 na 2000metrov.

Ako vlastne prebieha príprava na preteky?
Koczky, Zilko: Ťažko. Dva týždne pred pretekmi trénujeme dvojfázovo 6 krát do týždňa. Vtedy musíme makať, lebo posledný týždeň pred pretekmi je už viac oddychový a máme tréning už len dva až trikrát, aby sme si pred pretekmi oddýchli.

Kedy ale príprava začína?kajak3
Koczky: Tréningy máme počas celého roka, ale na jar , keď už je teplejšie počasie, začína naozajstná príprava na pretekársku sezónu. Trénujeme až 6x týždenne. Beháme ešte viac ako v zime, posilňujeme a koncom marca už chodíme na vodu (na tú Vážsku) a to je po zime ťažšie.

Čo teda robíte v zime?
Zilko: V zime veľa beháme, posilňujeme a pádlujeme v bazéne. Máme v kajakárni špeciálny bazén, kde na pevnej lodi trénujeme s pádlom. Tiež chodíme plávať. To sa nám veľmi nechce (smiech).

Tréneri Vás poslúchajú?
Slniečko: (Smiech) Tréneri sú na nás veľmi dobrí. Jeden je Koczkyho otec, Oliver, a druhý je ujo Vojto. Veľmi ich máme radi.
Koczky: Niekedy chodíme na vodu aj s kajakármi a ich trénerom, ale to nie je pre nás. My sme radi sami s našimi trénermi. Vtedy je to najlepšie.

Ozaj, a čo povodne?
Zilko: Povodne sú v pohode. Nemáme s tým žiadny problém. Rozdiel je len v tom, že vtedy pádlujeme tam, kde väčšinou behávame (smiech).
Koczky: Aj v nasadaní na loď je rozdiel, vtedy to nejde z Manty. Nasadáme len tak z brehu a občas sa nám pri tom podaktorým podarí zlomiť pádlo (smiech). Ako mne túto jar, keď som sa ním chcel odraziť od brehu.

Máte aj iné úspechy na ktoré ste hrdí?
Koczky: Áno, napríklad na Majstrovstvá Slovenska na dlhé trate som skončil na 5 kilometrovej trati prvý. Veľká cena Sparty na Vltave v roku 2012, tam sme vyhrali prvé miesto na jednu míľu, čo je 1,6km v C2 a tiež sme boli v C2 prvý na 200m. Samostatne v C1 som tu vyhral na rovnakých tratiach miesto.
Zilko: Ja som bol v C1 na jednu míľu druhý a na dvestovke tretí. Na týchto pretekoch sme išli za Reprezentačný tím Slovenska. Koczky je v  Reprezentačnom tíme už 2 roky.

Kedy Vám končí sezóna a čo Vás v nej ešte čaká?
Koczky: Čaká nás 12,9km Maratón v Piešťanoch a Medzinárodné preteky v Čechách. Tu budeme súťažiť s kanoistami z Maďarska, Čiech, Poľska. Chceme byť samozrejme prví .
Zilky: Posledné preteky sú v októbri na Zlatých pieskoch. To už vlastne ani nie sú preteky, len rozlúčka a ukončenie sezóny. Dostaneme tu torty, poďakovanie a trochu sa ešte stretneme s kamošmi a kamoškami z iných klubov.

Na takých viacdňových pretekoch alebo sústredení asi aj vystrájate, však?
Zilko: (Smiech) Áno, nechce sa nám večer spať, tak sa bavíme. Bolo nás už aj 20 na izbe.
Koczky: Raz sme chalani strašili dievčatá z vedľajšej chatky. Tie sa báli, tak nás ‚bonzli‘ reprezentačnému trénerovi, no a ten nás potom naháňal. Podarilo sa nám cez balkón vliezť do našej chatky, ale keď už tréner dobehol, bolo nás tam naraz asi 20.

Venujete sa aj iným športom?
Zilko: Áno, Koczky sa venuje potápaniu na BMX-ke (smiech).
Koczky: No, raz som skočil s BMX-kou do Váhu. Hm, otec ma ‚pochválil‘. O pár dní mi ju odtiaľ vytiahli potápači (smiech).
Zilko: Ale inak hrávane futbal, chodíme na korčule a v zime jednoznačne hokej.

Ako sa cítite v kajakárni? Čo ‚starí‘ majstri?
Zilko: V kajakárni si všetci tykáme. Je tam sranda a ‚starí‘ si nás väčšinou doberajú a robia si z nás srandu.
Koczky: Ale aj nám pomáhajú a keď náhodou nemáme trénera, tak nás zoberú na vodu a učia nás.

Ste kamaráti, aj keď ste na pretekoch v C1 súpermi?
Jasné (jednohlasne)
Koczky: Keď sme na pretekoch, vždy sme spolu na izbe.

Tešíte sa do školy?
Nieeeeeee (jednohlasne)
Zilko: Ale chceme ísť spolu aj na strednú. Lebo keď sa niečo stane, nebudú musieť hovoriť: Zilizi, Koczkás, ale: „C2, do riaditeľne!“ (smiech).

Frajerky už máte?
(Veľký smiech) NIEEEEEEE! (jednohlasne)
Slniečko: Len sa nerob, Koczky, Ty už máš….a aj Zilko…“
Koczky: Ja nemám, veď to z teba sú šestnásťročné namäkko, že: „Jááááj, Dávidko, aký si zlatučkýýýý“
Zilko: (veľký smiech) Nemáme. Ale toto tam nepíííííš (smiech)

Vyšla som z kancelárie, kde sme sa stretli, totálne nabitá energiou a s úsmevom na tvári. Myslím, že keby Koczky necestoval do Bratislavy, sedeli by sme a kecali ešte ďalšie hodiny. A to som si myslela, že idem robiť rozhovor s hanblivými ‚puberťákmi‘. Omyl, sú to zdravo sebavedomí, inteligentní a veselí chalani. Navyše, úspešný športovci, o ktorých ešte určite budeme veľa počuť. Smerujú totiž k najvyšším métam- k tým olympijským. Držíme palce, chalani.

S mladými majstrami sa rozprávala Lucia Ťasková.