Blog 2012. 11. 06.

Kto žije v mikrosvete? A kto nie?

Človek sa usiluje vnímať svoje okolie a všímať si, ako sa svet vôkol neho správa. A potom zistí, že je to márne. Nech sa akokoľvek snaží, nebude vedieť všetko, a čo je horšie, nevie skoro nič.

Médiá, predostreli ste nám správu. Z koľkých „menej dôležitých“ ste ju filtrovali? Ako ste ju formulovali? Ako sa vám darí udržiavať svoj profil? Rukami, nohami? Čo za to obetujete? Občasnú nepravdu, ale pravdu neúplnú? Česť? Hrdosť? Stáva sa to?

Zhrozene rozmýšľam nad tým, čo sa vo svete každodenne stane a čo sa ráno ku mne (ne)dostane. Otváram stránku, nie jednu. Guardian, SME, New York Times. A predsa, povedzte mi, čo si mám myslieť o pásme Gazy? Mám ju vnímať s odstupom, emotívne, mám šancu pomôcť, mám nádej vedieť pravdu? Prečo mi nikto nepovie, čo sa tam deje presne? Prečo mi ukazujú čísla, štatistiky, vyjadrenia? Prečo nie vyjadrenia konkrétnych, dotknutých ľudí, občanov, redaktorov? Prečo sa stále cítim pohodlne, pričom nie ďaleko odo mňa ľudia trpia v neľudskej vojne? Boja sa, že utečiem? Niet kam.

Gatekeeping v malom, gatekeeping vo veľkom. Existujú rozdiely, rozdielne pohnútky, rozdielne výsledky. Filtrujú z dôvodu jednoduchého. Kam sa to má všetko pomestiť? Tisícky správ vs.10 strán. Pochopiteľné. Podľa čoho ich vyhadzujú? Dôležitosť, atraktívnosť, farebnosť. Aktuálnosť. Hravosť. Konšpirácia. Dĺžka. Presnosť. Bulvár. Titulok. Filtrujú, pretože sú nútení – dynamikou doby, pestrosťou čitateľa, rýchlosťou marketingu. Nazvime to zdravým gatekeepingom.

Filtrovanie začína krívať vo fáze „megalomanského“ gatekeepingu. New York je mesto miest, pulzujúca masa džungle, ktorá bude svetu dominovať ešte dlhé desaťročia. Ak si svoje tempo udrží, vychádza to približne na dve ďalšie storočia, kým Wall Street zaleje voda. Navždy. Minulý týždeň si premiéru tohto premietania Manhattan mohol odskúšať. Zranení, mŕtvi, nešťastní, ukrátení. Tisíce pokazených životov, tisíce dolárových strát, hnev, arogancia, agresia, a mesto vo svetle, v akom ho ešte nikto nevidel a nezdokumentoval. Trpel však iba ostrov mrakodrapov? Útočil na nás z titulných strán zaliaty Brooklyn, Queens, zničené Ocean City, Atlantic City, New Jersey? Prečo bol nedostatok benzínu v štáte New York pre zahraničné i domáce médiá dôležitejší, ako nárast obetí cholery v Haiti? Oba javy sú dôsledkom zničujúcej Sandy. Je na uváženie, ktorý z nich je dôležitejší.

Gatekeeping dosiahol úroveň „chorého“ v momente, keď je založený na ideologickom, politickom alebo vojnovom selektovaní. Ak si človek dnes otvorí stránku Al-jazeera, každé druhé slovo bude Gaza. Izrael bombarduje Gazu, umierajú nielen vojaci, ale aj civilisti. Odpor západu voči Izraelu narastá a v ľuďoch sa zbiera instantný strach. Prečo však Al-jazeera neinformuje aj o konflikte, ktorý sa znovu-otvoril naraz s konfliktom v Gaze a prebieha simultánne s ním a hlavne, práve teraz? Kľúčové slovo Gaza by sa malo aspoň z tretiny striedať s ďalším, rovnako vážnym a rovnako strašidelným – Sýria. Izrael, okrem toho, že útočí na Palestínu, čelí sýrskym útokom od chrbta, ktoré sa spustili hneď potom, ako sa konflikt v pásme Gazy vyhrotil. Zatiaľ sa síce nevie, či ide o útoky armádne, alebo o útoky dobrovoľnícke, faktom ostáva, že ani izraelský portál, ani Al-jazeera o tejto udalosti neinformovala. Slovenské médiá sa téme vyhýbajú,  v európskych sa napriek svojej vážnosti objavuje len veľmi málo a ani v amerických médiách si čítaním o sýrsko-izraelskom konflikte večer nevyplníte. Najserióznejšiu správu publikoval Wall Street Journal a to dva dni po bombardovaní. O počte zranených a možných civilných strát portál neinformoval.

Médiá teda manipulujú, držia nás v šachu. Ibaže ak nás, tak aj seba, svoje rodiny, známych, priateľov ich známych…až kým sa kruh uzavrie. Koho teda v skutočnosti? Pred kým zatajujú, prečo to robia, kedy to robia a kedy nie? Ľudí viac nemožno deliť na tých, ktorí vedia a tých, ktorí nie. Niektorí nevedia nič a niektorí vedia ešte menej.

Gatekeeping však závisí nielen od editora, či žurnalistu, ale najmä od krajiny, v ktorej má periodikum vychádzať. Približne mesiac denne sledujem stránku mexického portálu Diario de Mexico, ktorý je hlavným spravodajským portálom krajiny. Vychádza aj v printovej podobe a má sesterské periodikum s názvom Diario de Mexico USA, ktoré sa vydáva v New Yorku. Pri skúmaní štruktúry periodika som objavila veľmi individuálny typ gatekeepingu.

Prierez obrazom Diaria je možné charakterizovať slovom introvertný. Čo by neprekážalo, keby periodikum nevystihovali aj prívlastky „hlavný“ a „spravodajský“. Predtým, ako som vôbec stránku otvorila, som si nedokázala predstaviť, že by národné periodikum hociktorej krajiny nemalo vlastnú rubriku o dianí vo svete. Diario ju nemá. Nepublikuje svetové správy, nepublikuje ani správy regionálne, sústredí sa hlavne na federálny distrikt Mexico City, ktorý považuje za najnosnejší. Informuje o mafii, kríze, nezamestnanosti, politike. Všetko však ukryté v dvoch menách – Felipe Calderon a Enrique Peña Nieto. Obaja páni momentálne zastávajú funkciu prezidenta štátu, Felipe však v decembri odchádza a Peña v decembri oficiálne začína svoju funkciu plniť. Diario de Mexico sa zaoberá najmä rozdielmi v politike dvoch hláv štátu, ich vzájomného vzťahu a ich vzťahu s „vonkajším svetom“, teda USA. Jediné správy zo sveta, ktoré sa na stránke objavujú, sa týkajú prezidenta Obamu. Pred voľbami o jeho ústupkoch voči imigrantom, v priebehu volieb o preferenciách a víziách do budúcnosti a po voľbách o radosti z výhry, ktorú si Mexičania privlastnili. V priebehu volebného týždňa sa od piatka do ďalšej stredy na stránke objavilo presne 21 správ týkajúcich sa zahraničia, konkrétne Obamu. Bežne sa nepublikuje ani jedna. Na stránke portálu Diario de Mexico som nenašla ani jednu zmienku o nepokojoch v Gaze, konfliktoch v Afrike, kríze v únii, voľbách v Číne, hurikánu v USA. Ale minimálne 30 správ o Obamovi. Chcela by som vedieť, aký názor na znovuzvoleného prezidenta USA majú obyvatelia Mexika. Majú vôbec šancu zaujať postoj negatívny?

TEXT: Tímea Becková

Vyjadrite svoj názor