Louis Johnson: „Basketbal je basketbal – kamkoľvek prídem, všade rovnaký“
Keď sa z tímu MBK Rieker Komárno musel porúčať Brandon Polk, manažment vytiahol z USA pivota, ktorý ešte čakal na svoju príležitosť. Louis Johnson, alebo Big Lou, ako ho poznajú fanúšikovia nám bol známy už z minuloročného pôsobenia v tíme Spišskej Novej Vsi a v play-off sa s ním počíta ako s jednou z opôr Komárna.
Vrátil si sa na Slovensko, no do konkurenčného tímu. Mali zápasy so starým zamestnávateľom pre teba zvláštny náboj?
V Spišskej Novej Vsi som si to minulý rok naozaj užíval. Prvý zápas, ktorý som tam odohral bol špeciálny, vyhrali sme tam strelou v poslednej sekunde. Ale keď bolo po zápase, bolo to všetko už za mnou. Ako, vždy sa ku mne správali dobre, sú to skvelí ľudia a nemám sa vôbec na čo sťažovať. No ja chcem hrať basketbal kamkoľvek prídem, proti komukoľvek hrám, vždy chcem vyhrať.
Čo sa ti na Slovensku najviac pozdáva?
Ľudia sú tu úžasní. Basketbal tu má podporu medzi fanúšikmi a to sa mi ráta najviac, pretože preto som tu, preto cestujem po Slovensku a navštevujem rôzne športové haly. Nezáleží, kam idem, všade sú fanúšikovia zbláznení do basketbalu. Aj v Spišskej – miesto toho, aby ma vypískali a nadávali mi, prišli za mnou a poďakovali mi, že som za nich hral. Tento pocit som si naozaj užil.
Hral si aj v Portugalsku. V čom sa tieto dve krajiny líšia?
V Portugalsku je futbal suverénny šport číslo jedna a v basketbale sa tak vačšej podpory dostáva iba top tímom, ako sú Benfica, alebo Porto. Bo tu majú podporu všetky kluby a kdekoľvek sa tu hrá, je tam skvelá atmosféra. Navyše, súťaž je vyrovnanejšia odhora až nadol.
Vyhovuje ti tak veľa zápasov, ktoré sa odohrali počas základnej časti?
Som rád, keď môžem hrať veľa zápasov, tak aspoň tridať-štyridsať zápasov. Pravda je taká, že som tu práve preto – aby som hral. Na Slovensku hráš proti každému štyrikrát, takže máš dobrú šancu vedieť, proti komu nastupuješ. A ak ti nevyjde zápas, tak tohto súpera uvidíš ešte trikrát, takže máš dosť príležitostí na zlepšenie.
No po toľkých zápasoch sa stretnete v play-off a tam môžete vypadnúť už po troch prehratých zápasoch.
To áno, ale je to takto lepšie. Stretnete sa štyrikrát v základnej časti a potom na tri víťazné v play-off, čo je dosť času na upravenie našej hry tak, aby sme porazili akéhokoľvek súpera.
Ako tu tráviš voľný čas?
Mám rád Komárno, je to fajn mesto. Nie príliš veľké, ani príliš malé. Je to tu šialené, najmä cez víkendy. Obyčajne som doma, skypujem, alebo hrám hry – som veľký fanúšik NBA 2k12 a som v tom najlepší! JJ a Dominique so mnou už nechcú hrať, lebo sa boja (smiech). V podstate iba oddychujem, čo je pre mňa a moje telo najlepšie.
Čo budeš robiť po sezóne?
Nemám žiadne špeciálne plány. Čo sa basketbalu týka, chcem si zohnať dobrého trénera a popracovať na svojej hre, dostať ju na vyššiu úroveň, aby som sa mohol upletniť v niektorej z kvalitných európskych líg. Samozrejme, najvyšším cieľom pre mňa je hrať v NBA. Viem, že budem musieť tvrdo pracovať a že zároveň na to nemám už veľa času.
Na čom musíš popracovať najviac?
Musím posilniť nohy. Potrebujem skákať vyššie, utekať rýchlejšie, byť dynamickejší, explozívnejší. A potom trestné hody. Tento rok som ich minul priveľa. Chcel by som sa dostať na úroveň tak 85-90 percentnej úspešnosti.
Je medzisezónny tréning náročnejší?
Určite áno, je to ťažšie. Počas sezóny sa tréner musí snažiť šetriť sily svojich hráčov, aby vládali zápasy. Zároveň je jeho úlohou pracovať na vývoji a dohliadať na správnu regeneráciu. Medzi sezónami nemáš žiadne súťažné zápasy, iba makáš, makáš, makáš, makáš …
V Chicagu ťa čaká malý syn. Ako to zvládaš?
Túto sezónu som bol asi najdlhšie doma. Po dvoch mesiacoch na Slovensku prišla dvojťýždňová vianočná prestávka, takže som šiel opäť domov a po sezóne sa samozrejme zase chystám do Štátov, aby som s ním mohol byť čo najdlhšie. Veľmi mi chýba, no po sezóne s ním budem celých šesť mesiacov. Snáď si ho už o rok budem môcť vziať so sebou, kamkoľvek pôjdem hrať.
Takže nemáš v pláne skúsiť si predĺžiť sezónu trebárs v Ázii?
Pôjdem, kamkoľvek ma príležitosť vezme. Tento rok som začal sezónu neskôr. Iní americkí hráči odchádzali zo Štátov už v septembri, ja som ostal až do šiesteho októbra. Preto by som chcel túto sezónu potiahnuť čo možno najdlhšie, ísť až do finále. Ale teraz cítim, že to bola kratšia sezóna a keby sa dalo, rád by som si zahral niekde aj počas leta.
Bolo náročné pripojiť sa k tímu, keď už bola sezóna rozbehnutá?
Nie, som profesionál už po tretí rok a na sezónu som sa pripravoval, kým som bol doma. Takže keď mi zavolali z Komárna, že majú o mňa okamžitý záujem, bol som pripravený hrať.
A hneď si aj nastúpil do zápasu.
Áno, iba som prišiel do Komárna a hneď som hral zápas so Svitom. Nehral som najhoršie, ale zápas nám nevyšiel. Nebolo to ale nejako neobvykle náročné. Basketbal je basketbal – kamkoľvek prídem, všade rovnaký. Kamoľvek prídem, som pripravený pomôcť svojmu tímu vyhrať.
V prvom kole play-off vás čaká Žilina. Je to súper, ktorého si si želal?
Popravde, nemal som vybratý žiadny tím, proti ktorému by som chcel nastúpiť v play-off. Chcem hrať proti každému – napríklad aj proti Levicia. Minulý rok nás vyradili z bojov o titul a to ma škrie. Ale nezáleží na tom. Chcem ísť do finále a chcem ho vyhrať. To bol môj jediný cieľ pred rokom a je to jediný cieľ aj teraz. Môj rozohrávač Johnathon Jones pocítil minulý rok pocit vyradenia v prvom kole. Nezáleží mi na tom, proti komu budeme hrať. Teším sa na cestu za titulom!
S Louisom Johnsonom sa rozprával Tomáš Kottra
Rozhovor bol uverejnený v marcovom vydaní mesačníka LOOK magazine
FOTO: Gábor Tóth a Tomáš Kottra
