Deti zo ZŠ na Ulici práce sa dozvedeli viac o svete nevidiacich

Vo štvrtok navštívili ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským na Ulici Práce nevidiaci chlapec, skoro úplne nevidiaca slečna a slabo vidiaci mladý muž. Linda Botik, bývalá žiačka školy zorganizovala prednášku za ich prítomnosti najprv pre menších, potom pre starších študentov.

„Dva roky som pracovala v ústave pre nevidiacich a zrakovo postihnutých. Dospelým som rozdávala pomôcky, sprevádzala ich, v lete sme spolu táborili. Tieto dva roky boli pre môj život rozhodujúce. Bolo to pracovisko, od ktorého sa do konca života nebudem vedieť odtrhnúť. S priateľmi, ktorých som tam získala, sme dodnes v kontakte,“ hovorí Linda Botik, ktorej dcérka študuje na tejto škole a nosí okuliare.

Keď ako matka spozorovala, že jej dcérka nosenie okuliarov medzi ostatnými žiakmi prežíva ako handicap, rozhodla sa, že zorganizuje besedu, na ktorú pozve svojich priateľov z ústavu a spolu ukážu, že aj nevidiaci môžu viesť plnohodnotný život.

Vedeniu školy sa nápad veľmi zapáčil a tak sa vo štvrtok mohla uskutočniť beseda. Jedným z hostí bola Ervína Balašková, predsedníčka miestnej organizácie Únie nevidiacich a slabozrakých. „V Komárne máme 50 členov, v okrese žije 500 nevidiacich a slabozrakých. Naša organizácia organizuje prednášky v Knižnici Józsefa Szinnyeiho. Organizujeme také programy, o ktoré členovia prejavia záujem, napríklad výlety do kúpeľov,“ vymenúvala predsedníčka.

Úplne nevidiaci Ferenc Ollé z Kolárova sa naučil hrať na klavír bez nôt. Svoje umenie predviedol na udalosti uskutočnenej v jedálni základnej školy. József Vadkerti z Kameničnej dychtivo počúvajúcim deťom rozprával o svojom živote. Linda Botik pre ne pripravovala rôzne úlohy, v ktorých si deti so zaviazanými očami mohli aspoň sčasti vyskúšať život nevidiacich. Víťazi dostali drobné darčeky. Ako prekvapenie im Ervína Balašková napísala meno v braillovým písmom na špeciálnom písacom stroji.