Producent Rastislav Šesták: Osobne som pri Trhline nerátal s takýmto úspechom, ale veľmi ma to potešilo

S producentom Rastislavom Šestákom sme sa porozprávali doslova za pochodu, nakoľko stále prebiehajú práce na najnovšom veľkofilme Správa, ktorý vznikol pod záštitou DNA production spolu s režisérom Petrom Bebjakom. Dvojica nie je žiadnym nováčikom vo filmovej bradži. Vytvorili už aj napríklad úspešný seriál Za sklom alebo veľkofilm Trhlina, podľa knižnej predlohy Jozefa Kariku. Rasťo nám v rozhovore prezradil zaujímavosti aj o týchto projektoch.

Videla som vaše tablo v gymnáziu v Komárne. Vraciate sa občas do Komárna?

Veľmi zriedkavo. Ak áno, tak len za rodičmi. Nakoľko žijem a pracujem v Bratislave, tak už skôr tu mám svoje zázemie a priateľstvá.

Ako ste sa dostali k myšlienke, že sa stanete producentom?

K tejto profesii som sa dostal tak, že od svojich 15-tich rokov som chcel robiť film a divadlo. Chcel som byť ako keby režisér alebo sa nejakým spôsobom spolupodieľať na tvorbe takýchto vecí. Vyštudoval som Vysokú školu múzických umení, odbor divadelná réžia, čiže ja som s televíznym biznisom nemal nič spoločné, i keď sa mi to veľmi páčilo. Vlastne už popri škole som začal robiť v televízii na rôznych promo kampaniach a po škole som urobil divadelné predstavenie pre L+S, kde som robil organizáciu, manažment, réžiu a zháňal som peniaze na projekt. Potom som si povedal, že radšej budem dávať svoj čas a energiu do niečoho svojho,  ako pre cudzieho. A tak sme si s Petrom Bebjakom založili vlastnú firmu.

Čo všetko zahŕňa práca producenta?

V skratke to je veľmi ťažké vysvetliť, ale v podstate vytváram ponuku pre televízie alebo pre kiná. To znamená, že prichádzam s nápadom, aký seriál alebo aký film by sa mohol hodiť na trh alebo do kina. Následne na tento nápad tvorcov hľadám peniaze, buď nejakú televíziu alebo iné financie. Od tej chvíle je z toho celého také menežovanie: od vytvorenia nápadu, cez písanie scenáru, dohody s režisérom, scenáristom, organizovanie kastingov, až po výsledok, ktorý diváci vidia v kine alebo v televízii. Je to vytvorenie hotového produktu v podobe filmu alebo seriálu.

V portfóliu DNA production máte viac-menej kriminálne a mysteriózne filmy a seriály. Prečo máte práve o tieto žánre záujem?

Myslím si, že to vychádza z toho, že čo sa nám vo firme s Petrom Bebjakom páči a čo nám bolo blízke. Máme radi kriminálky a trilery, takže preto pracujeme s týmito žánrami. Sú nám bližšie ako komédie a tu sa cítime doma.

Kedy sa objavili Vaše prvé úspechy, prvý väčší projekt?

Prvý väčší úspech, ktorý nám otvoril dvere, bol dokumentárny cyklus Najväčšie kriminálne prípady Slovenska. Vďaka nemu môžeme robiť dnes to, čo robíme a dostali sme sa do povedomia televízií v Česku i na Slovensku.

Podľa mňa môžeme povedať, že veľmi úspešným seriálom bol a respektíve stále je, seriál Za sklom. Ako prišiel nápad na tento seriál?

To bolo tak, že ja som sa rozprával s programovým riaditeľom televízie JOJ a mal som nápad na nejakú kriminálku, kde by mohol hrať Tomáš Maštalír. On (programový riaditeľ) mal, nakoľko pracoval dlhé roky v publicistike, veľa zdrojov o nejakých prípadoch a tak poznal aj príbeh dvoch kamarátov, ktorí pracovali na odhaľovaní zločincov, kde sa jeden dostal na zlú stranu. Z tohto nášho rozhovoru tak vznikol nápad na seriál Za sklom.

Už v prvých dvoch sériách v seriáli boli badateľné prepojenia na vtedajšiu politiku, no v tretej sérii to už bolo úplne očividné. Prečo ste sa rozhodli vyjsť takto priamo na povrch?

Na rozdiel od novinárov, ktorí sa musia držať faktov a rôznych zdrojov, tak my si môžeme dovoliť istú umeleckú slobodu a môžeme si v týchto veciach aj povymýšľať, že čo sa mohlo stať za oponou. Ale to, prečo sme sa rozhodli veci takto ukázať bolo to, že žijeme v nejakej spoločnosti a či chceme alebo nie, tak nás ovplyvňuje. Preto sme považovali za potrebné reflekovať súčasnosť, istú nespokojnosť alebo stav spoločnosti. Tým, že sme ako keby „krytí“ umeleckou možnosťou zobrazovať tieto veci, tak sa nám ľahšie pracovalo. To, že divák našiel v seriáli odkazy na konkrétne udalosti alebo ľudí, bolo vlastne zhrnutím stavu spoločnosti.

Nestretli ste sa s tlakom od ľudí, o ktorých nepriamo hovoríte?

My sme sa nestretli so žiadnym tlakom. Ak sa aj niekto stretol, tak jedine zadávateľ projektu, kým bola televízia JOJ. Ale nevieme o nijakých tlakoch. My sme slobodne mohli robiť to, čo sme chceli a ako sme chceli.

Nielen v tomto seriáli, ale aj v iných filmoch ste spolupracovali so zvučnými slovenskými menami ako napríklad Tomáš Maštalír, Ján Koleník alebo Noel Czuczor. Ako sa Vám spolupracuje so slovenskými hercami? Majú pri natáčaní nejaké špeciálne požiadavky?

Tým, že vlastne spolu robíme už dlhé roky a poznáme sa aj zo školy, tak kamaráti. Tento trh je taký malý, tak sa poznám s väčšinou hercov. Oni majú nejaké požiadavky aby ich pracovný výkon bol čo najlepší, aby na to mali podmienky ale nie sú to žiadne prehnané nároky. Na Slovensku by to ani nebolo možné.

A čo zahraniční herci? Tí nemajú nejaké uletené požiadavky? Objavia sa napríklad vo filme Správa.

Myslím si, že sú naozaj ľudskí. Závisí to aj od toho, že akého majú agenta. Väčšinou chcú pre svojho herca tie najlepšie podmienky. Ich požiadavky na naše pomery nie sú štandardné, ale na zahraničie to je v poriadku. Je rozdiel, samozrejme, v požiadavkách od agenta herca Johna Hannaha, ktorý hral vo filmoch Múmia alebo Štyri svadby a jeden pohreb, a v požiadavkách nejakého poľského alebo nemeckého herca. Je rozdiel o akom formáte herca hovoríme.

Apropo Správa. Prečo sa odložila premiéra na budúci rok?

Plány nám prekazil koronavírus. Náhradný termín sa hľadá veľmi ťažko, kvôli tomu, že na ktorom festivale bude svetová premiéra a, že kedy sa vrátia diváci do kina. Nie je jednoduché nájsť správne miesto pre film, aby náhodou nezapadol medzi ostatné.

„Pôvodný nápad pri Trhline bolo urobiť trojdielny miniseriál. Až počas nakrúcania sme sa rozhodli, že z toho urobíme film do kina,“

Rastislav Šesták

Čím je významný tento film?

To vám nepoviem. Musíte ísť do kina (smiech). Film prináša príbeh dvoch slovenských židov, ktorí utiekli z tábora, ale nie len kvôli tomu aby si zachránili život, ale preto aby priniesli dôkaz o tom, že čo sa tam deje. Takže to bola ich primárna misia úteku. Príbeh nie je natoľko známy, i keď sa, podľa mňa jedná, o mimoriadny čin týchto židov a preto sme sa rozhodli ho spracovať do filmovej podoby. Okrem toho hovoríme aj o európskej koprodukcii a to znamená, že to je v rámci Slovenska drahý film, s účasťou zahraničných hercov. Z nášho pohľadu bola Správa najväčší film aký sme kedy robili.

Nedá mi nespýtať sa na Trhlinu. Film, ktorý ma donútil ísť na slovenskú tvorbu do kina. Film je na základe knižnej predlohy od Jozefa Kariku. Pracuje sa inak na filme podľa knihy ako na „vymyslenom“ filme?

Jediný rozdiel je v tom, že ako veľmi chceme byť verní knižnej predlohe a aký materiál nám ponúka kniha. Pretože inak sa číta kniha a inak sa stavia dramatický príbeh do filmu.

Trhlina sa po premiére v kinách objavila aj v televízii ako mini seriál. Bola práca na tomto filme teda ťažšia, keďže z nej boli ako keby dve verzie?

Pôvodný nápad pri Trhline bolo urobiť trojdielny miniseriál. Až počas nakrúcania sme sa rozhodli, že z toho urobíme film do kina. Takže v praxi to bolo naopak, najprv mal byť len seriál.

Trhlina zaznamenala koncom januára 2019 najúspešnejší otvárací víkend v histórii slovenskej kinematografie. Čakali ste takýto úspech?

Osobne som pri Trhline nerátal s takýmto úspechom, ale veľmi ma to potešilo.

Dočkajú sa diváci v budúcnosti aj ďalšieho sfilmovaného Karikovho románu?

To ešte uvidíme. Uvidíme, čo zaujímavé nájdeme. Je to otázka do budúcnosti, ktorú nevieme potvrdiť ani vyvrátiť.

Na titulnej snímke Rastislav Šesták. Zdroj: Branislav Wáclav / Aktuality.sk