Raz okolo slnka
KÝM ZEM OBEHNE OKOLO SLNKA, CHCEL FOTOGRAF JÁN ROČKÁR OBEHNÚŤ SVET.
Dokázal to a pokračuje ďalej. Ján Ročkár má tachometer, na ktorom mu kilometre nik nestočí. Komárňan sa so svojou lepšou polovičkou a fotoaparátom rozhodol vzdať pohodlného korporátneho života vo Veľkej Británii a vyraziť na cesty. A to nie hocaké – dvojica za vyše roka už precestovala takmer 60 000 kilometrov!
Miesto bytu letenky
Minuloročné leto bolo prelomovým v živote Jána Ročkára a jeho priateľky. V živote muža, ktorý po emigrácii prežil v Londýne celú dekádu svojho života, niečo citeľne chýbalo. V júli 2015 oznámil priateľom, že sa spolu s priateľkourozhodli dať výpoveď, pobaliť sa a odletieť na opačnú stranu sveta.„Mohli sme zložiť prvú platbu za náš domov, no s tým by umreli všetky naše sny. Na tridsať rokov by sme ostali zaseknutí v práci, aby sme splatili hypotéku. A čo potom? Dom si do hrobu nevezmem,“ vysvetľuje J. Ročkár. A tak zorganizovali zopár rozlúčkových party, zabalili svoj majetok do obrovských krabíc, život napratali do dvoch ruksakov a odleteli. „Bol to zvláštny pocit uvedomiť si, koľko málo toho vlastne v živote potrebujeme,“ hovorí. Aby boli jeho priatelia, rodina a aj zvyšok sveta čerstvo informovaní, zriadil na svojom webe denníkový blog s názvom OnceAroundTheSun – Raz okolo Slnka. Na cestách totiž plánovali byť celých 365 dní, teda kým sa Zem obtočí okolo Slnka jedenkrát.
Plán – neplán
Moskva, Transsibírska magistrála, Vladivostok, Ulaanbaatar, Peking… To bol iba začiatok ich cesty. Za Čínou sa plán, či skôr náčrt destinácii, pomaly strácal v hmle. „Pôvodne som mal na mape zaznačné iba body, ktoré sa mi zdali zaujímavé. Neskôr som tie body pospájal a bolo. Veľa som si dopredu nezisťoval. Spoliehal som sa na kontakt s „domorodcami“ a na ich rady,“ približuje svoju cestovateľskú sponntánnosť. Jedinou istotou malo byť, že sa domov nevrátia po celý rok. Napokon však aj tá padla a deadline posunuli na október.
Po viac ako roku by ste počet destinácii, ktoré dvojica navštívila, nespočítali ani na desiatich rukách. Bez veľkého plánovania, skautingu miestnych pomerov a bookovania hotelov zvládli „Ročkárovci“ spoznať desiatky krajín a tisíce ľudí. Ešte pred uplynutím roku sa cestovateľská čiara dvojice prehupla cez magických 50 000 kilometrov. To je jedna bohatá cesta okolo sveta.
Fotograf po meči
Na svojom webe zvečnil nielen neopakovateľné zážitky, ale zverejnil aj úžasné fotografie, ktoré počas cestovania vyhotovil. Zúľubu k fotografovaniu zdedil po otcovi a starom otcovi, ktorí boli „koníčkari“ s čiernou komorou na vyvolávanie snímok. „Raz, keď som mal päť rokov, som otca poprosil, či by som aj ja nemohol čosi odfotiť. Boli sme sa bicyklovať pri Váhu, takže prvá fotka bola krajinka,“ približuje svoje začiatky Ján Ročkár. Postupne si fotografiu zamiloval a po emigrácii do hlavného mesta Anglica sa mu podarilo zamestnať vo fachu. „Našiel som si prácu najprv v minilabe a neskôr som robil ako fotograf interiérov a architektúry. Tak som si začal zarábať na chlieb fotkou, ale v kútiku duše dúfam že sa nejako prepracujem k dokumentárnej fotke,“ tvrdí a vysvetľuje, že najviac ho baví fotiť nové miesta, ľudí a ich životy – obyčajné momentky alebo takzvanú ‚street’ fotografiu. „Počas desiatich rokov v Anglicku som nikdy nemal čas venovať sa plne práve týmto žánrom, tak som sa postupne prepracoval k myšlienke zbaliť kufre,“ načrtáva.
„Neviem, či robím „dieru do sveta“, no jedno je isté. Robím parádnu dieru do svojej peňaženky,“ smeje sa, no jedným dychom dodáva, že cestovanie po svete berie ako investíciu. Dokumentárnu fotografiu „robil“ sprvoti iba na dovolenkách v Európe. „Potom prišla Burma pred dvomi rokmi no a vtedy som už vedel ktorá bije. Pokiaľ to človeka baví, dôvod na fotenie si nájde vždy a všade. Pri cestovateľskej fotografii je to o to jednoduchšie, že je človek stále v novom, vzrušujúcim prostredí,“ tvrdí.
A tak sa na jeho blogu objavujú desiatky, ba až stovky ľudí z celého sveta. Niektorí sa zabávajú, niektorí pracujú, iní ani netušia, že ich niekto zvečňuje. V rôznych kútoch Zeme reagujú ľudia na cvakajúci objektív rôzne. „Snažím sa uprednostňovať situáciu a rozmýšľať nad morálkou neskôr. Keby som stále rozmýšľal nad tým čo mi kto povie, akú reakciu vyvolám, tak by som asi nič nenafotil. Samozrejme všetko s úctou jeden voči druhému s maximálnou slušnosťou a veľkým úsmevom. Vždy sa rád porozprávam a vysvetlím svoj zámer, keď práve o to niekto stojí,“ približuje s tým, že často práve ľudia zo západného sveta dokáže dokumentárnou zvedavosťou až rozhnevať. „Pokiaľ som práve nenarazil na nejakého paranoidného jedinca tak mi to prejde. Nikto ma za fotku ešte nezbil, tak to beriem ako priebežný úspech,“ smeje sa.
Tisíce príbehov
Ak sa Jána Ročkára spýtate, ktorú časť sveta si zamiloval najviac, odpovie „mierne“ nepresne. „Ak si mám vybrať tri destinácie, tak asi Mongolsko, Indonézia a Fiji. Ale okrem toho: Burma je pre mňa srdcová záležitosť, Čína bola super tiež, Transsibírska magistrála, Austrália, Nový Zéland, Kiribati, Vietnam má najlepšie jedlo hneď po kuchyni mojej mamy. Hawaii a Štáty sú tiež parádne. Vrátil by som sa asi všade!“ Vyratúva podľa hesla „Doma dobre všade najlepšie,“
Práve v týchto dňoch sa Ján pohybuje kdesi v USA. Ktosi by povedal, že po pobyte v exotických dedinkách východu, ostrovčekoch v Oceánii a drsných podmienkach na život na exotickom vidieku už pre neho nebude zaujímavé navštevovať metropoly. „Naopak, milujem chodiť do veľkomiest! A rovnako rád ich opúšťam,“uzatvára.
Po príchode domov bude môcť Ján Ročkár hľadať vydavateľa. Jeho blog totiž už teraz obsahuje vyše 60 príbehov a stovky úžasných fotografií. Pokiaľ vám angličtine nerobí problém, určite navštívte stránku janrockar.co.uk.
