Rozhovor: Krisztián – bohém zbožňujúci ľudí

Krisztiána Bekeho poznáte najskôr iba pod jeho krstným menom. Ako nám prezradil, zadaný nie je a narodil sa v roku 1855 🙂 Hoci študoval na strednom odbornom učilišti v Kravanoch nad Dunajom, maturitu si neurobil, lebo si povedal, že ju jednoducho nepotrebuje. Roky nemá doma ani televízor, ani rádio, dokonca ani počítač. Jeho kvetinárstvo Krisztián už osem rokov doslova zdobí ulicu Františkánov.

Kvetinára si začal robiť hneď po škole?
Najskôr som bol nezamestnaný. Robil som stolára, kamenára. Hocaká robota prišla, urobil som ju. A som si povedal, že mi stačilo. Tak ako to je, tak to nie je dobré. Cítil som, že si už musím otvoriť niečo sám. Musím sa venovať niečomu inému.

Povolanie kvetinára nie je veľmi zvyčajné, najmä pre muža. Čím si chcel byť ako malý?
Už ako malý som doma strihal kvety, zbieral som ich, sušil, aranžoval. Kúpil som si knihy o aranžovaní kvetov a študoval som ich. Už od mala som sa zaujímal o kvety.

A viedli ťa k tomu aj rodičia?
Hovorili, že na mne videli, že budem pracovať niekde v záhrade alebo ako aranžér, v sadovníctve alebo záhradníctve.

Aj rodičia pracujú v tejto oblasti?
Nie, robia niečo úplne iné.

Takže tvoje cesta ku kvetinárčine bola prirodzená.
Nie. Nešlo to zase tak jednoducho. Ani ja, keď som bol mladý som nevedel, že budem kvetinárom, že budem mať vlastný obchod.

Ako si sa teda dostal k vlastnému kvetinárstvu?
Veľmi mi pomohlo, že škola nás pravidelne posielala na špecializované učilište zamerané na aranžovanie do Budapešti, kde si ma všimla jedna veľmi dobrá učiteľka, ktorej do dnešného dňa ďakujem. Ona si ma zobrala „pod svoje krídla“, že jedného dňa bude zo mňa dobrý kvetinový aranžér. A tak som sa postupne rozhodol, že teda naozaj budem aranžér.

A aká bola teda tvoja konkrétna cesta k vlastnému kvetinárstvu?
Pôvodne som si chcel otvoriť kvetinárstvo niekde blízko Komárna. Už som tam mal aj priestor, ale nakoniec to nevyšlo. V Komárne som ale stretol jedného perfektného človeka, úžasnú kamarátku, ktorá mi pomohla priviesť k životu tento môj obchod. Aj doteraz máme vynikajúci vzťah, stále mi pomáha. Nazval by som ju už skôr, že je to moja druhá mama. Volá sa Erika Szabóová.

Takže ona ti pomohla.
Strašne veľa a aj doteraz mi veľmi pomáha. Lebo pri umelecky zameraných ľuďoch sú potrebné také osoby, ktoré ich držia pri zemi. Ktoré im povedia, čo je potrebné urobiť. Tvoriví ľudia stále žijú taký bohémsky život a ona je pre mňa tá osoba, ktorá mi pripomína aby som bol normálny.

Čo máš na kvetinárčine najradšej?
Svadobné veci. To je to najlepšie na živote.

Prečo?
Najskôr vidíš, že ľudia prídu ako malí nakupovať spolu s rodičmi niečo pre starých rodičov, kvety pre blízkych. A tak pomaly spoznáš rodinu. Potom prídu kupovať kvety učiteľke a neskôr už kupujú kvety svojim priateľkám. A z priateľky sa potom stane svadobná kytica. Keď chodia ku mne zákazníci pravidelne, tak už poznám aké kvety a aký typ kytíc majú radi. Preto potom viem, ako má vyzerať svadobná kytica, ktorá sa im presne bude páčiť. Vytvára sa tu taký vzájomný vzťah medzi zákazníkom a mnou. Je dobré keď už po rokoch poznám, čo nosil chalan priateľke na sviatky, aké kvety má rada. Je to dobrý pocit, keď vidím vyrásť jednu generáciu. Kvety majú svoj význam.

Ktoré kvety sú tvoje najobľúbenejšie?
Dunajská margaréta, ktorá rastie v máji. Je to veľmi čistý, jednoduchý kvet, ktorý hovorí svojou krásou.

Čo sa týka typu kytíc, predpokladám, že ty najradšej experimentuješ.
Áno. Som trošku extrémny typ. Aj keď niekto vojde do môjho obchodu, tak sa zľakne, že aha, za pultom stojí chalan. Ľudia sú prekvapený ako jednoducho a pekne mám zariadený obchod. To už samo o sebe hovorí. Zámerne som sa zameral na to, nech môj obchod vyzerá inak ako ostatné.

Kde čerpáš inšpiráciu?
Najčastejšie v kvetinárskych časopisoch, ale keď mám čas, tak najradšej v prírode. Pozerať na stromy, zem, sledovať ako rastú rastliny. Lebo zem je jedna veľká inšpirácia. Zem je pre mňa jedna veľká mama večnosti.

Čo robíš vo voľnom čase?
Pýta sa ma na to veľa ľudí, lebo hneď skoro ráno som už tu v obchode a ešte neskoro večer som tu tiež. Keď je dobré počasie, tak sa veľmi rád bicyklujem. Prípadne si vezmem do rúk knihu. Najradšej cestopisnú. Zbožňujem cestopisné knihy a svetovú kuchyňu, zbožňujem ľudí. Osem rokov nemám televíziu, nemám rádio. Jedna vec, na ktorej som ale závislý, je počúvanie hudby. Veľmi rád mám svetovú hudbu. Aj tá ma inšpiruje.

Ani noviny nečítaš?
Jedine odborné kvetinárske časopisy.

A počítač?
Nemám. Aj dodávatelia sa čudujú, že keď sa ma spýtajú na adresu kam mi majú poslať ponuku, tak im poviem poštovú adresu. Vždy: „A mail nemáte?“ Nemám. Na čo?

Celkovo som si všimla, že máš veľmi pozitívny vzťah k ľuďom.
Áno. Každý jeden človek ma inšpiruje. Keď príde zákazník, tak sa s ním snažím nadviazať kontakt a aj v ňom hľadám inšpiráciu aby som vedel urobiť kyticu, ktorá sa bude čo najviac páčiť.

TEXT: Brbr

Už minulý týždeň sme vám predstavili novú rubriku, v ktorej vám každý víkend predstavíme zaujímavého Komárňana/Komárňanku. Poraďte nám! O kom z Komárna by ste sa chceli dozvedieť viac? Posielajte nám vaše typy na zaujímavé osoby na info@ahojkomarno.sk!