Santa Claus – "Mám tú najšpeciálnejšiu úlohu na svete!"

Nie často sa stáva, že stretnete niekoho tak špeciálneho, ako sa to podarilo nám. A hoci nás pán Claus hneď na začiatku upozornil, že si nepotrpí na obdiv, žiaril šťastím, že v tento čas je jednou z najhorúcejších tém práve on a myšlienka Vianoc, sviatkov pokoja.

Ďakujem, Santa, že ste si našli čas na nás takto v predvečer Vianoc.
To nestojí za reč. Teraz tesne pred Vianocami je už všetko prichystané, už sa dolaďujú iba posledné veci okolo rozvozu darčekov. Trasy a rozvrh. To je veľmi dôležitá vec, no robí ju za mňa môj syn, ktorý má na manažment vlohy. Už je to viac-menej tak, že je takmer pripravený na to, aby prevzal po mne túto krásnu ‚povinnosť‘.

Kedy mu plánujete odovzdať ‚žezlo‘?
To je ťažké takto povedať, pretože po každých Vianociach, keď sa konečne vrátim po celom tom náročnom dni domov, mám pocit, že to bolo naposledy. A takto je to už asi piaty rok. No potom, keď sa na prelome septembra-októbra začneme pripravovať na Vianoce a už aj televízie začnú dávať vianočné reklamy, mňa chytí taká nálada, že si nedokážem predstaviť, že by som sa toho vzdal (smiech).  Santom zrejme budem až kým budem vládať dvíhať darčeky.

A čo na to syn?
Ten je rád podľa mňa. Má beztak dosť práce. Akurát včera mi povedal, že si nevie predstaviť, že by si musel vziať na plecia aj moje starosti. Aj keď ich zas veľa neostalo. Naozaj mi veľmi pomáha.

Aké sú najväčšie zaužívané nepresnosti v ponímaní Santa Clausa medzi ľuďmi.
Asi to, že chodím v červenom plášti s bielou bradou a veľkou palicou (smiech). Veď je to celkom nelogické! Snažím sa byť nenápadný, aby som splynul. Musíte uznať, že takým vystrojením by som na seba dosť upozorňoval (smiech).

Čo teda máte na sebe? Máte nejaký špeciálny úbor, alebo rovnošatu?
Nie, nie. Veď to by vôbec nekorešpondovalo s duchom a myšlienkou Vianoc. Vianoce majú byť síce pekné, ale pohodové, príjemné, prajné a pohodlné. Keď som začínal, môj otec ma nútili, aby som sa obliekal poriadne – oblek, košeľa a kravata. Ja som s ním nesúhlasil a preto sme sa často pochytili. Ale iba tak trošku. Raz som si vzal na protest miesto kravaty motýlika. Puberta ma dlho neopúšťala, no nebol som veľký rebel. Otec to napokon ani nezistili. Ak by áno, ďalšie Vianoce by ma zapriahli k sobom (smiech). Aspoň tak mi to vraveli.

A čo teda nosíte dnes?
Zvyčajne teplákovú súpravu. Vždy si vezmem troje, aby som si ich mohol vrstviť. Predsa len, vo Fínsku je trochu väčšia zima, ako u vás, alebo na Sicílii (smiech).

Ľudia vás teda nemôžu spoznať.
Ale čoby! Keď chodím medzi ľudí, rád s nimi komunikujem. Oni často netušia, kto som, veď uznajte – vyzerám úplne tuctovo. Ale rád sa smejem a môj smiech je taký jedinečný – presne ten santovský smiech, ktorý každý pozná. A keď sa zo srdca dobre zasmejem, niekoľkí sa dovtípia, že som to ja. Iní ale nemajú svoje srdce otvorené natoľko, aby si všimli niečo tak špeciálne, ako je čaro vianočnej atmosféry a dobrá pohodová nálada.

Prečo si ľudia po celom svete myslia, že chodíte v červenom plášti?
Nie všade je tomu tak. Napríklad v Rusku bývam aj modrý, je to zvyčajne odlišné podľa geografickej šírky a dĺžky a tiež od toho, aké tepláky mám navrchu (smiech).

Nebojíte sa, že takto pokazíte  vianočnú atmosféru? Veď červený plášť a biela dlhá brada je jedným zo znakov Vianoc.
Nebojím sa. A viete prečo? Pretože ľudia vždy boli a vždy budú rovnakí – vždy budú mať sny, vždy budú mať želania a túžby. A tiež predstavivosť. Veď keď je niečo tak nádherné  ako Vianoce, tak je jedno, ako to vyzerá. Vianoce sú krásne nie preto, kto nosí darčeky a ako vyzerá, ale preto, že sme s tými, na ktorých nám záleží a že nám záleží na tom, aby tým, s ktorými sme, svietili očká od radosti a na tvári vyhrával úsmev. To sú Vianoce.

Hovorili ste, že od októbra máte plné ruky práce s prípravami. Čo však robíte dovtedy?
Na túto otázku sa veľmi ťažko odpovedá. U nás je to najprv ukončenie jednej sezóny a pomalé prípravy na tú ďalšiu. Vianočná sezóna u nás trvá skoro až do veľkej noci. Aj vianočnú výzdobu držíme častokrát až dovtedy vonku (smiech). Potom ideme vždy na dovolenku a po nej sa zase púšťame do takej kancelárskej roboty – kto bol zlý a kto dobrý. Pripisujeme bodíky a pomaly sa pripravujeme. Máme špeciálnu úlohu a preto máme aj špeciálny režim.

Aj vy sa cítite špeciálne?
Samozrejme, že áno. Nechcem ale, aby to vyznelo povýšenecky. Pravdou však je, že mám tú najšpeciálnejšiu úlohu na svete – obdarúvať a odmeňovať, vyčariť úsmevy na tvárach. Milióny úsmevov na miliónoch tvárach. Najkrajšie na obdarúvaní iných je to, že to môže robiť naozaj každý. A je jedno, či obdarúvate darčekmi, alebo čo i len pohľadom, či úsmevom. A jedno je aj to, či sa voláte Santa Claus, Ježiško, alebo Pai Natal (Portugalsky, pozn. redakcie). Dôležité je, že máte srdce a v ňom môže žiť a rásť čaro Vianoc, aj po celý rok.

So Santom sa rozprával Tomáš Kottra