Stanislav Prowázek – objaviteľ pôvodu škvrnitého týfusu a domorodý náčelník žil v Komárne!

S komárňanským zdravotníctvom sa spája mnoho veľkých a historicky známych mien. Lekári a vedci, ktorých mená pozná celý svet, mali často spojenie práve s malebným mestom na pohraničí Slovenska a Maďarska. Inak to nie je ani v prípade významného mikrobiológa, doktora Stanislava Prowázeka!

Stanislav Prowázek, celým menom Stanislaus Josef Mathias Prowazek, sa narodil 12. 11. 1875 v Jindřichovom Hradci, kde jeho otec Jozef Prowázek pôsobil ako rakúsky dôstojník – jeho pôvodným snom bolo študovanie technického oboru. Pre rodinné pomery ale absolvoval tzv. rakúsku kadetku a nastúpil do služby ako dôstojník.

Zemianske korene a príchod do Komárna

Rodina Prowázekovcov pochádzala z českej Kamenice nad Lipou, kde údajne žila už od 17. storočia. Podľa rodinnej tradície sa nazývali dokonca zemania „z Prošné“ a zúčastnili sa husitských vojen.

Jozef Prowázek sa roku 1875 oženil s Máriou Koppovou. So svojim plukom bol následne v roku 1880 preložený do Komárna, kam sa presťahovala celá jeho rodina. Malý Stanislav sa so svojimi rodičmi nasťahoval do Dôstojníckeho pavilónu, kde však žili iba necelé dva roky. Ako šesťročný ochorel na maláriu, keďže podmienky na život v Dôstojníckom pavilóne neboli ideálne. Jeho otec ho poslal zotaviť sa domov k starým rodičom. Tam nastúpil do českej školy.

Následne študoval v Plzni, kam sa v roku 1882 presťahovala celá rodina. Jeho otec Jozef bol po odchode do dôchodku cisárom povýšený do šľachtického stavu s predikátom „Z Lanova“.

Akademické zakopnutie

Stanislav Prowázek od roku 1885 navštevoval nemecké gymnázium. Je veľmi zaujímavé, že dnes známy vedec v kvinte prepadol aj napriek tomu, že podľa slov učiteľov bol mimoriadne nadaný. Nakoniec ale úspešne zmaturoval a pokračoval do Prahy na nemeckú univerzitu, kde sa venoval štúdiu biológie a zoológie.

Štúdium ukončil v roku 1899 vo Viedni, kde úspešne získal doktorát z filozofie. Po promóciách nastúpil pracovať do viedenskej zoologickej záhrady. Stačili mu iba dva roky, aby prevzal vedenie zoologickej stanice v Terste.

Zanietený vedec s tichou povahou

O Stanislavovi Prowázekovi sa hovorí, že bol skôr tichej a uzavretej povahy. Niektorí ho dokonca označovali za čudáka. Svoju samotu však využíval veľmi efektívne – vypĺňal ju odbornou prácou. Už ako 17-ročný začal uverejňovať v populárno-vedeckých časopisoch prírodovedecké a filozofické pojednania. Jedna z jeho prvých prác je spis o živote vo vodách riedky Otavy.

Po dokončení svojich štúdií sa expresne zameral na prvoky a parazity. Práca, ktorá zahrňovala jeho vlastné morfologické a vývojové výskumy nálevníkov, vzbudila pozornosť aj u profesora biológie Paula Ehrlicha. Stanislava si do Frankfurtu nad Mohanom prizval ako asistenta. Jeho kroky tak viedli na špecializovaný Inštitút pre experimentálnu terapiu.

Tu sa zameral na výskumnú prácu, ktorá ho ale nenapĺňala. Rozhodol sa preto pozrieť po inom zamestnaní. Intenzívne sa zaujímal o lekárstvo a mikrobiologické otázky. Ako asistent nakoniec prestúpil na univerzitu do Mníchova. Tu sa udomácnil na ústave zoológie. Na návrh profesora Fritza Schaudina pôsobil aj v Berlíne v Cisárskom zdravotnom ústave na oddelení pre bádanie prvkov.

V spoločnosti profesora Schaudina odišiel v roku 1903 do Revigo ď Istria študovať pôvod malárie a povahu vírusových neštovíc. Stanislav Prowázek sa po rezignácii profesora Schaudina v roku 1905 stal vedúcim parazitologického laboratória v Cisárskom zdravotnom ústave v Berlíne. V tej dobe mal 30 rokov. Po profesorovej smrti odišiel do Hamburgu na post prednostu oddelenia Ústavu pre lodné a tropické choroby. Práve toto miesto mu umožnilo, aby podnikol mnohé výskumné a bádateľské cesty po celom svete.

Hurá do sveta

Roku 1907 spolu s bratislavským dermatológom Albertom Neisserom podnikol veľkú expedíciu na Jávu a Sumatru, kde sa zaoberal štúdiom syfilisu a trachom. O rok neskôr smeroval do Brazílie, kde podnikol odvážnu výskumnú cestu k rieke Paraná a do pralesov Mato Grosso.

V roku 1910 ho cesta zaviedla do nemeckej kolónie v Tichomorí, odkiaľ sa vrátil až o dva roky neskôr. Precestoval Sumatru, Mikronéziu, Mariánske ostrovy a Samou. Práve jeho cesty sa stali následným podkladom jeho literárnej tvorby. V knihe Mariánske ostrovy, ich príroda a dejiny opisuje históriu ostrova a miestnych obyvateľov, rovnako ako ich spôsob života a miestne choroby. Stanislav Prowázek urobil na domorodcov veľký dojem a tí ho odmenili menovaním za čestného náčelníka menom Lalolo.

Návrat do Európy

S príchodom do Európy (začiatkom balkánskej vojny) pokračoval vo svojich štúdiách v Belehrade a Carihrade, kde na príkaz nemeckej vlády zorganizoval v tureckej armáde boj proti škvrnivke. V roku 1914 sa mu podarilo získať miesto profesora Bakteriologického ústavu v Hamburgu.

Po návrate z Turecka bol Stanislav Prowázek menovaný vedúcim lekárom nemocnice v Cottbuse, kde sa nachádzal tábor ruských zajatcov – vypukla tu epidémia škvrnivky. Spolu s kolegom z Brazílie začali organizovať pomoc a skúmať škvrnitý týfus. Získal jasné dôkazy, že prenášačom ochorenia je voš šatová.

Na svoje pracovné zanietenie ale zaplatil privysokú cenu. Chorobou sa nakazil aj on sám a dňa 17. 2. 1915 zomrel v opustenom táborovom baraku vo veku 40 rokov. Rovnaký osud postihol aj doktora patológie Howarda Taylora Rickettsa, ktorý viedol významné výskumy – škvrnivka ho zabila ako 39-ročného. Na pamiatku oboch udatných bádateľov bol európsky pôvodca škvrnivky pomenovaný Rickettsia Prowazeki.

Vzdelaný a rozhľadený odborník

Doktor Prowázek za svojho života publikoval viac ako 200 vedeckých prác z fyziológie, botaniky, zoológie, všeobecnej biológie a epidemiológie. Mnohé z jeho prác sa stali odrazovým mostíkom pre nové výskumy v oblasti mikrobiológie. Kolegovia v ňom videli veľmi svedomitého a húževnatého odborníka a vedca s hlbokými encyklopedickými znalosťami. Mal výborný pozorovací talent so schopnosťou vyvodiť z pokusov a pozorovaní všeobecne platné závery a poznatky. Ako prvý zaviedol do biológie chemické a fyzikálne metódy. V zoologickom zameraní sa sústreďoval na štúdium protozoí.

V roku 1907 v spolupráci s rádiológom Halberstädterom objavil v epitelových bunkách očnej spojivky pacienta postihnutého trachomom malé telieska, ktoré dostali pomenovanie Halberstädterove-Prowazekové telieska. Dodnes ide o najčastejší diagnosticko-patologický nález, na ktorý trpí asi 400 miliónov ľudí.

Popísal tiež ďalšie dve očné choroby – blenorrhoeu a infekčný zápal očných spojiviek. V roku 1913 dokonca tinkčne znázornil agens škvrnivky v šatovej vši a dokázal, že pôvodca ochorenia sa nachádza aj v črevách. Taktiež zistil možnosť prenosu tohto ochorenia.

Stanislav Prowázek bol držiteľom mnohých vyznamenaní. Patril medzi čestných členov Pasteurovho ústavu v Paríži a stal sa historicky prvým nositeľom Schaudinovej medaily.

Doma aj vo svete

Telo doktora Stanislava Prowázeka bolo rok po jeho smrti exhumované a prenesené z Cottbusu na cintorín Brádlo v Kamenici nad Lipou do rodinnej hrobky. Z iniciatívy doktora Jána Ďurkovského sa na mikrobiológa Stanislava Prowázeka spomína aj na Slovensku. V Komárne, kde strávil istú časť svojho detstva,  bola 14. 11. 1975 odhalená pamätná tabuľa na stene Dôstojníckeho pavilónu (následne bola premiestnená na stenu polikliniky).

V rovnaký deň, čiže na sté výročie jeho narodenia, bola v meste usporiadaná aj vedecká konferencia, ktorá sa následne opakovala v trojročných intervaloch – doposiaľ posledná sa konala v roku 2019. Verejnosť ju môže poznať pod názvom „Prowázekove dni“.

V Komárne po Stanislavovi Prowázekovi môžeme nájsť pomenovanú aj ulicu. Hoci v meste strávil iba nepatrnú časť svojho detstva, aj tento krátky pobyt pomohol formovať jeho vedeckú cestu a počiny, ktoré ho navždy zapísali do medicínskych dejín.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: 100 rokov Komárňanskej nemocnice (Reško, 2002); kampocesku.cz

Zdroj titulnej foto: zoom.iprima.cz