Vŕba – liek pre dušu i telo

Snáď každý má tajomstvo, ktoré by nepovedal nikomu. Možno by ste ho pošepli iba bútľavej vŕbe. Zdá sa však, že tento krajinotvorný prvok sa z našich dedín pomaly vytráca. Je to škoda, pretože tzv. hlavové vŕby vznikali dlhé roky činnosťou človeka. Prečo? Drevo vŕby má rovné vlákno, jemnú textúru bez nápadných kresieb, je mäkké a rýchlo rastie. Odkedy človek stavia svoje príbytky a potrebuje oplotenie, odkedy využíva v domácnosti drevené nástroje a na hospodárstve košíky, bola vŕba surovinou s ideálnymi vlastnosťami na naplnenie týchto potrieb.

Skúsenosti ukázali, že vŕba je rýchlo sa regenerujúci zdroj paliva a stavebného materiálu. Preto vznikali vŕby s typickým silným hrubým kmeňom, z ktorého vyrastala hustá koruna konárov pripomínajúca hlavu (Obr. 1). Hlavová vŕba teda nie je prirodzený stav jej rastu, ale je výsledkom špeciálneho spôsobu využívania vŕby, založeného na jej regeneračnej schopnosti a vitalite. Napr. pri každoročnom oreze vznikajú prúty vhodné ako košikársky materiál. Konáre staré dva až tri roky sú použiteľné ako dobre horiace raždie a na dosiahnutie kvalitného palivového a stavebného dreva sa odporúča vŕbu orezávať každých päť rokov.

Väčšina vŕb v oblasti chráneného územia európskeho významu – Veľkolélsky ostrov pri Zlatnej na Ostrove – však nebola orezaná viac ako 20 rokov. Orezávanie vŕb je nutné aj z iného dôvodu. Neorezaný strom nie je schopný uniesť váhu nových hrubých konárov. V konečnom dôsledku sa kmeň rozpadne a strom odumiera (Obr. 2). Hlavný kmeň totiž v priebehu času stráca silu i stabilitu, pretože sa v ňom tvorí dutina. Pozitívne na tom je, že sa tým stáva domovom pre množstvo živočíšnych druhov.

Za posledných 100 rokov ľudia celkom zmenili ráz krajiny a práve hlavové vŕby nadobúdajú nové postavenie v druhovej a krajinárskej ochrane. Viaceré živočíchy od chrobákov po vtáky viazané na dutiny starých stromov sú už dnes veľmi vzácne a hlavové vŕby pre ne predstavujú jedny z posledných útočísk, kde sa môžu nerušene vyvíjať. Je dôležité vedieť, že veľká časť z týchto druhov je zákonom chránená. Z tohoto dôvodu majú hlavové vŕby finančne vysokú spoločenskú hodnotu. Naši českí susedia dokonca tieto stromy premenovali na „zoostromy“ (Obr. 3) a tiež sa aktívne venujú ich ochrane.

Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) začiatkom roka 2019 ošetrilo viac ako 150 veľkolélskych zanedbaných vŕb (Obr. 4). Pod vedením skúsených arboristov sa podarilo zlepšiť ich stav vďaka finančnej podpore Európskej komisie z programu na záchranu sústavy chránených území Európskej únie, konkrétne ide o projekt LIFE16 NAT/CZ/000001 – South/JUH zameraný na optimalizáciu zaisťovania managementu lokalít sústavy Natura 2000 v Jihočeskom kraji a aj na južnom Slovensku. Z odrezkov týchto pôvodných druhov patriacich do lužných lesov bolo novozaložených ďalších 145 jedincov, o ktoré sa budú starať pracovníci z ekofarmy Veľký hucul.

Vŕba je jednou z prvých kvitnúcich drevín, jej bahniatka sú symbolom jari a obnovy života. Vŕba patrí aj medzi liečivé dreviny. Jej kôra a listy pôsobia dezinfekčne, majú protizápalové účinky, znižujú horúčku, zmierňujú bolesti, pôsobia aj proti nespavosti a znižujú podráždenosť. Vŕbový kúpeľ pôsobí blahodárne na pokožku a pomáha aj pri nadmernom potení nôh. Koniec koncov, už civilizácia starého Egypta a aj grécky lekár Hippokrates ju používali na liečebné účely.

Vŕba patrí do našej krajiny na čo poukazujú aj početné maľby zachytávajúce jej úlohu v dedinskom a roľníckom živote. Krásna pieseň Za dedinou od Jara Filipa s textom od Milana Lasicu o štyroch vŕbach, kde človek chodí, keď ho jazyk svrbí, sa končí slovami: „Za dedinou štyri vŕby kvitnú. Čo si počnem ak tú moju vytnú? Kde sa mojej duši uľaví?“ Ak Vám vytli Vašu vŕbu, choďte sa prejsť na Veľkolélsky ostrov pri Zlatnej na Ostrove. Vŕba už nekvitne a preto je v tomto čase návšteva vhodná aj pre alergikov. Objavíte tam kus krásnej prírody a navštíviť môžete aj ekofarmu.  Občerstvíte sa v bufete, povozíte na koníkoch a prezrieť si môžete aj interaktívnu výstavu „Okná do prírody“.

Text: Katarína Goffová (Katedra zoológie, PRIF UK v BA), Pavol Littera (BROZ)