Židovský lekár zachránil tisícky Komárňanov! Kto bol Mór Lipscher?

Doktor Mór Lipscher za svojho profesionálneho pôsobenia liečil tisícky obyvateľov Komárna a jeho okolia. Mesto si jeho ochotnej pomoci cenilo natoľko, že ako prvému človeku v histórii postavili sochu ešte počas jeho života. Dielo sochára Gyulu Berecza z roku 1927 ale padlo za obeť neskoršiemu režimu. Od roku 2016 však hrdinskú prácu maďarského lekára pripomína pamätná tabuľa v areáli Nemocnice AGEL Komárno.

Doktor Mór Lipscher sa do dejín medicíny zapísal skutočne nezmazateľným počinom. Ako tridsaťročný sa v roku 1900 stal prvým lekárom v Uhorsku, ktorý vykonal úspešné vyoperovanie mozgového nádoru. Prvenstvo si na operačnej sále pripísal znova, keď ako prvý lekár v komárňanskej nemocnici operoval pacienta pod vplyvom narkózy.

Kto vlastne bol Mór Lipscher?

Uznávaný chirurg židovského pôvodu sa narodil 29. 3. 1870 v Čadci, ktorá bola toho času súčasťou dnes už historického Uhorska. Jeho otec, Kálmán Lipscher, pôsobil ako obvodný lekár, čiže k medicíne mal prístup skutočne od ranného detstva. Svoj vlastný lekársky diplom získal po úspešnom ukončení štúdia Lekárskej fakulty v Budapešti v roku 1894. Ešte predtým ale študoval aj na viedenskej univerzite, kde istý čas zrejme aj pracoval, keďže Viedeň bola v tej dobe nazývaná aj Mekkou chirurgov. Chirurgickej špecializácii sa od roku 1900 následne venoval na svojej alma mater. Pôsobil tu ako asistent známeho miestneho chirurga Manó Herczela.

Okrem študijných a pracovných úspechov sa mladému lekárovi podarilo nájsť aj lásku. V roku 1903 sa oženil s Margit Adlerovou, dcérou Vilmosa Adlera, ktorý pôsobil ako obchodník s drevom a vedúci židovskej obce mesta Komárno. Margit mala v čase ich sobáša len 18 rokov. Spoločne mali dve deti, dcéru Marisku a syna Loránda.

Zlaté chirurgické ručičky

Počin, ktorý ho nezmazateľne zapísal do dejín, sa podľa dobových záznamov udial 1. 8. 1900. V Nemocnici svätého Štefana v Budapešti ako prvý úspešne vyoperoval nádor na mozgu 38-ročného pacienta Antala H. Podobne vysokorizikovú operáciu prežil aj jeho nasledujúci pacient, ktorým bol 38-ročný strojník Pál K. Jeho operácia sa uskutočnila iba o dvadsaťtri dní neskôr. V prípade prvého pacienta histologické vyšetrenie odhalilo takzvaný lymfóm centrálnej nervovej sústavy, pričom u druhého pacienta išlo o sarkóm, teda rakovinu, ktorá sa vyskytuje v kostiach alebo mäkkých tkanivách. O úspešných výsledkoch operácií následne informoval na stretnutiach chirurgických oddelení Kráľovskej lekárskej asociácie v Budapešti.

Koncom roka 1902 nastúpil doktor Lipscher do funkcie riaditeľa Mestskej verejnej nemocnice v Komárne. V rovnakom čase bol vymenovaný aj za primára chirurgického oddelenia. Nemocnica bola v tej dobe ešte len vo svojich začiatkoch. Údajne v nej pôsobili iba traja lekári, čo si vyžadovalo hľadanie pomoci inde. Najčastejšie sa obracali na lekárov z dobre vybavenej vojenskej nemocnice – najmä, ak prišlo na zákroky, ktoré si vyžadovali uvedenie pacienta do narkózy. Príchodom doktora Lipschera sa čiastočne vyriešil aj tento problém. Stal sa prvým lekárom nemocnice, ktorý operoval pacienta v narkóze. Už počas prvého roku svojho pôsobenia vykonal 136 operácií. Za zmienku určite stojí aj skutočnosť, že práve on získal pre nemocnicu prvý röntgenový prístroj.

Doktor Lipscher sa na mieste riaditeľa a primára udržal až do roku 1935, kedy bol nútený odísť do penzie. V dobe jeho najväčšej lekárskej slávy snáď nebolo v Komárne človeka, ktorý by ho nepoznal. Slovenské aj maďarské obyvateľstvo ho obklopovalo láskou a úctou, keďže mal údajne prirodzene veľmi milú a veselú povahu. Povráva sa tiež, že o ňom tradovala aj dobová riekanka, ktorá znela ulicami mesta pomerne často: „Neboj sa, dieťa moje, doktor Lipscher ťa vylieči!“

Cesta na smrť

Je skutočne smutné priznať, že život tohto mimoriadne šikovného človeka, ktorý svoj čas a svoje úsilie zasvätil liečeniu iných, sa skončil kvôli násilnej deportácii židovských občanov. Doktor Lipscher mal v tej dobe 76 rokov a bol ochrnutý po ťažkej mozgovej príhode. Podľa dobových svedectiev ho spolu s manželkou 13. 6. 1944 na nosidlách odniesli z ich obydlia priamo do deportačného vlaku. V ňom sa tlačili takmer tri tisícky Židov, ktorých čakala úmorná a často smrteľná cesta až pred brány koncentračných táborov.

Podľa spomienok Mihálya Biharyho, holičského majstra miestneho historika, sa doktora Lipschera snažila v istom smere zachrániť jeho bývalá kolegyňa z nemocnice, ktorá pôsobila ako vrchná sestra. Tá sa do odjazdu vlaku skrývala pod vagónmi a Lipscherovi s manželkou nosila jedlo. Je naozaj tragické, že človek, ktorý sa snažil zachrániť životy a prinavrátiť zdravie všetkým – Maďarom, Nemcom, Slovákom aj Židom – v najťažších hodinách svojho života nedostal žiadne lieky ani lekársku starostlivosť.

Je otázne, či sa manželia do koncentračného tábora v Osvienčime vôbec dostali. Zdravotný stav oboch bol údajne veľmi vážny a podmienky počas dlhej cesty nemilosrdné. Navyše, podľa dobových záznamov sa z približne 2 700 ľudí naložených do vlaku, dostalo do Osvienčimu živých iba 340. Manželia a ani mnohí ich blízki sa cesty domov nikdy nedočkali.

Vďační ľudia nikdy nezabúdajú

Meno doktora Móra Lipschera zostane v medicíne aj mimo nej naveky živé. Postarala sa o to aj pamätná tabuľa na budove chirurgie Nemocnice AGEL Komárno, ktorú tam v roku 2016 umiestnila Židovská obec v Komárne. Stalo sa tak 4. 9. pri príležitosti Európskeho dňa židovskej kultúry.

Na pozvanie Židovskej obce sa na slávnosti zúčastnili aj profesor medicíny Pavel Traubner, čestný predseda Ústredného zväzu židovských obcí na Slovensku a Dr. Habil. Brigádny generál Andor Grósz, člen predsedníctva Zväzu židovských obcí v Maďarsku. Príhovory oboch sa podrobne venovali životu a osobe doktora Lipschera a pripomenuli dôležité míľniky jeho kariéry. Dodali tiež, že antisemitizmus mal skutočne silný vplyv na osobu doktora Lipschera, ktorého meno bolo za ostatné roky zámerne vynechávané z lekárskych lexikónov či biografických slovníkov. Aj preto sú jeho neprehliadnuteľné výsledky na medicínskom poli mladšej generácii často neznáme.

Na slávnostné odhalenie pamätníka prijala pozvanie aj pani Dr. János Wágner Erzsébet Mohácsy, ktorá zdieľa s doktorom Lipscherom rodinné puto zo strany jeho manželky Margit. Pre portál mazsihisz.hu povedala, že je „nesmierne vďačná, že komunita Komárna si ctí pamiatku Móra Lipschera.“ Ona sama sa autorsky téme jeho života venuje už mnoho rokov.

 „Odhalenie tohto nápisu by malo byť mementom v našej súčasnosti i vo svete, aby sa to, čo sa stalo počas holokaustu, už nikdy nikomu nemohlo stať. Bez ohľadu na to, akého je vierovyznania, rasy či príslušnosti,“ povedal profesor medicíny Pavel Traubner na slávnosti aj pre portál komaromonline.sk.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: komaromonline.sk; Németh István dunataj.sk; felvidek.ma; mazsihisz.hu; informed.hu