Bi-Kulturalita IV
Pred niekoľkými týždňami som bola na koncerte Richarda Müllera.
Vlastne to bol iba taký koncertík. Taký na typ komárňanských dní, keď hudobník príde, povie pár milých viet, zahrá jednu neznámu a jednu novú skladbu, tri absolútne hity a možno zopár postarších klasických songov z repertoáru. Potom sa vyparí, a vráti sa ešte na jeden-dva songy. Celé to trvá iba vyše hodinky a keď sa to skončí, na chvíľu sklamanie z dĺžky zatieňuje pôžitok z hudby, ale kým si vystojíte rad na pravého slovenského Bažanta, váš celkový dojem z večerného zážitku je rozhodne dobrý.
Takýchto koncertíkov sme už zažili. Naposledy to bol Peter Lipa, predtým Janka Kirschner, Para, Horkýže Slíže, PPA, Hex a ešte niečo, na čo si už ani poriadne nepamätám. A, pravdaže, niekoľkokrát Polemic. Bola som vlastne iba na dvoch poriadnych celovečerných slovenských koncertoch. Prvý bol IMT Smile, a druhý, opäť Richard Muller. Vtedy sme mali VIP vstupenky a nohy vyložené na pódiu. Počas prestávky sme sa s ním stretli. Mám s ním fotku a podpísal mi cédečko. Nie som typ, čo by behal za hudobníkmi, aby sa s ním odfotil, ale bol to skvelý zážitok.
Ja tak trochu Richarda Müllera zbožňujem, a nazým ho Pán Hudobník, ale ešte viac než jeho, si na jeho koncertoch užívam skupinu. Zostava, ktorá s ním hrá je úžasná. Hlavne saxofonista Michal Žáček si získal moje sympatie – ešte pred pár rokmi, keď som ho objavila po boku Petra Lipu. (Ach, a čo sa týka slovenského jazzu, odporúčam jazz.sk. Nájdete tam kopu ukážok slovenských hudobníkov (jazzmanov) a dosť dobré blogy.)
Keď sa ale vrátime k pánovi Müllerovi, najradšej mám kombináciu Müller + Šeban. Či už v Bankete alebo nie. Šebana považujem za jedného z najlepšich slovenských gitaristov, a keď sa k jeho hre pridá skvelý text, napríklad od Mullera, ktorý má vždy skvelé texty (aj keď, priznajme si to, najlepšie texty písal Jaro Filip), tak vznikne čosi výnimočné – a tak vás tu nechávam s niečím trošku zvláštnym, a zrejme nepoznaným – s Filipom.
