Exkurzia žiakov Gymnázia H. Selyeho v Poľsku

Naša škola v tomto roku bola zapojená na Pochod života, ktorá oslavuje 30-ročné jubileum. Tento pochod ponúkol možnosť tretiakom nášho Gymnázia Hansa Selyeho, aby bližšie spoznali Poľsko, jeho hlavné mesto a jeden z najväčších cintorínov na svete, konkrétne Auschwitz a Birkenau.

Na cestu sme sa vybrali skoro ráno s našimi troma učiteľmi. Pani profesorky Zsuzsanna Králik a Irén Deák spolu s pánom riaditeľom Imre Andruskó boli s nami v dobrom aj v zlom .Na dlhej ceste k cieľu sme ani netušili ,že budeme obohatení šokujúcimi zážitkami.

Naším prvým cieľom sa stala Budapešť. Tam sme dostali zošit, v ktorom sme boli o všetkom informovaní a kam sme mohli zapísať k nášmu srdcu najbližšie spomienky. Naším druhým cieľom bol Krakov, mesto vedľa rieky Visla, kde sme si pozreli najznámejšie židovské pamiatky.

Na večer sme boli všetci veľmi vyčerpaní, no napriek tomu sme sa spokojne navečerali.

Na druhý deň ráno o ôsmej sme navštívili jedno z najhorších miest, koncentračný tábor Auschwitz. Už pri príchode sme cítili hroznú a strašidelnú atmosféru, ktorá tam prevláda už viac ako 70 rokov, aj tam navždy zostane. Niet sa čomu diviť, v barakoch ,medzi ktorými sme sa prechádzali, zomieralo viac tisíce ľudí.

Najprv sme uvideli bránu s nápisom: „Arbeit macht frei.“

Prejsť tými budovami a nahliadnuť do každodenného života väzňov bol pre nás nepríjemný zážitok. Videli sme izbu s preplnenými drevenými poschodovými posteľami, fotky deportovaných väzňov a strach v ich očiach. V jednej budove boli vystavené tony ostrihaných vlasov väzňov, od pletených vrkočov malých dievčat až po šedivé kadere. V druhej nahromadenej kôpke boli hrebene, okuliare a kuchynské potreby. Situácia bola podobná aj v jednej z ostatných budov, kde boli topánky od steny po stenu. Medzi nimi sme videli mnoho malých detských topánok. Boli sme otrasení, keď sme sa zamysleli, že práve v týchto topánkach nútili väzňov pracovať do smrti. Videli sme väznice, kde kruto trestali väzňov ,ďalej plynové komory, kam ich brali sprchovať, lenže zo sprchy voda nikdy netiekla. Prezreli sme aj koncentračný tábor Birkenau, ktorý bol oveľa väčší . Tu stoja už len drevené budovy, kde kedysi viackrát napchali ľudí, boli tam neľudské podmienky. Večer sme mali voľné hodiny v Krakove, avšak tie strašné veci, ktoré sme videli zanechali na našej nálade stopy. Tretí deň sme dorazili v celkom inej nálade do tábora, pretože sme oslavovali „Život“.

Po spomienkovej slávnosti pred maďarskou budovou sa začal 30. pochod života , kde viac než 50 národov spolu spravilo  trojkilometrovú vzdialenosť od Auschwitzu po Birkenau. Na druhý deň sme vyrazili do Krakova. Náš program ukončila spomienková slávnosť v Budapešti na Dunajskom nábreží, kde sme aj vystupovali.

Môžem skonštatovať v mene každého žiaka, že počas výletu sme mali srdcervúce zážitky, o to viac sme sa však naučili a obohatili sme sa  peknými spomienkami.

(Tamara Bruszi, Mónika Horváth)