Historické opevnenie Komárna si vyžaduje rekonštrukciu
Národná kultúrna pamiatka pevnostného systému Komárna si vyžaduje rekonštrukciu. Stará a Nová pevnosť sa nachádzajú v zlom stave, niektoré časti dokonca v havarijnom.
Vlastníkom pamiatky je mesto Komárno. Poslanci poverili primátora, aby dal vypracovať plán a harmonogram neodkladných opatrení na záchranné práce. Mesto musí v prvom rade prijať opatrenia na odstránenie havarijného stavu v objekte Kasární v Novej pevnosti, kde sa prepadla strecha.
Krajský pamiatkový úrad Nitra vo svojom rozhodnutí po obhliadke konštatoval havarijný stav, ktorý môže ohrozovať nielen pamiatku, ale aj zdravie a život ľudí. Mestu nariadil dočasne prekryť poškodené časti strechy, aby sa zamedzilo ďalšiemu poškodzovaniu objektu. Radnica si dala vypracovať statický posudok a dokumentáciu sanačných prác.
Ďalšou prioritou bude vybudovanie rozvodov inžinierskych sietí, bez ktorých je obnova a akákoľvek činnosť v areáli pevnosti nemysliteľná. Projektová dokumentácia je už hotová.
Zaujímavý portál o komárňanskej pevnosti
Výstavba bastiónovej protitureckej pevnosti sa začala na pokyn cisára Ferdinanda I. v roku 1546, dokončili ju v roku 1557. Ide o tzv. Starú pevnosť. Novú pevnosť postavili v rokoch 1663 – 1673 na pokyn cisára Leopolda I. Po prestavbe a rozšírení v 19. storočí patrí komárňanský pevnostný systém svojimi rozmermi medzi najväčšie pevnostné systémy tohto druhu na svete – jeho vonkajší obvod je 15,5 kilometra. Jeho jedinečnosť spočíva najmä vo veľkosti objektov, ktoré boli v 19. storočí schopné pojať armádu s 200 000 vojakmi.
Bola to najsilnejšia a najväčšia habsburská pevnosť Rakúsko-Uhorskej monarchie a útočisko cisára. Pevnosť nikdy nebola dobytá – ani v období tureckých obliehaní v 16. storočí, ani počas revolučných rokov 1848 – 1849. Pevnostný systém sa rozkladá na území dvoch štátov – Slovenska a Maďarska, ktoré spoločne vypracovali návrh na jeho zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Mesto Komárno je vlastníkom pamiatky od roku 2003. Odvtedy získalo niekoľko grantov a dotácií na jej opravu a prispelo tiež z vlastného rozpočtu. Na rok 2012 získala radnica dotáciu 10 000 eur z ministerstva kultúry na rekonštrukciu Ferdinandovej brány a 21 800 eur na výskumné práce. Posledné dva roky na obnove sa podieľa aj nezisková organizácia Stará pevnosť, ktorá rekonštruuje Bastión Madony.
TEXT: SITA
