Ľudia 2021. 04. 21.

Ilustrátorka Žužu Gálová: „Rada dávam do popredia ženu. Ona je niečo, v čo verím“

Rodáčka z Komárna Zuzana „ŽužuGálová už od detstva inklinovala k umeniu. Svoju vášeň dnes využíva v online svete hneď vo viacerých oblastiach. Okrem toho, že je ilustrátorkou, tak aj rada fotí, píše kreatívne texty a cestuje. Po šiestich rokoch v Austrálii sa vrátila na Slovensko a neprišla s prázdnymi rukami! Okrem iného sa môže pochváliť so svojou knižkou NE/UDRŽATEĽNÍ ku ktorej priložili ruku aj zvučné slovenské mená ako napríklad moderátor Viktor Vincze z televízie Markíza alebo Michal Sabo z Rádia Expres. Kde nachádza inšpiráciu pre svoju tvorbu a prečo sa vybrala po ceste ekologickej uvedomelosti? Aj tieto otázky sme jej položili v našom najnovšom rozhovore.

Venuješ sa asi všetkému, čo má niečo spoločné s kreativitou. Vždy to tak bolo? Kedy sa u teba objavili tieto vlohy?

Vždy som inklinovala k umeleckému štýlu, keďže už od nepamäti som chodila do základnej umeleckej školy a bavilo ma kreslenie a tvorenie. Neskôr mi kamarátka povedala o Katedre masmediálnej komunikácie a reklamy v Nitre, kam sa mi nakoniec podarilo dostať a školu úspešne vyštudovať.

Bývala si 6 rokov v Austrálii. Vybrala si sa tam za prácou?

S Austráliou je to tak, že ak tam chce človek vycestovať na dlhšie, tak ideálne je to možné vďaka študentským vízam. Ja som sa tam rozhodla urobiť si niečo ako nadstavbu v odbore project management. Od samotného štúdia som čakala viac, ale nakoniec som ho po roku úspešne dokončila. Vďaka jednému projektu som získala štipendium na ďalšej škole, na ktorej som mohla pracovať na  vlastných projektoch.

Tam sa teda objavili tvoje ilustrátorské začiatky?

Áno, aj tak to môžeme povedať. Ja tvrdím, že kreslím celý život, ale do ilustrátorskej tvorby som sa ponorila najmä v Austrálii.

Ak som si dobre všimla, tak popri ilustrovaní robíš aj mnoho iných vecí. Čo všetko je náplňou tvojej práce?

Je pravda, že sa venujem mnohým veciam, môj záber je dosť široký. Po škole som rok pracovala ako copywriterka v reklamnej agentúre v Bratislave, čiže som písala kreatívne texty. Potom, ako sme prišli do Austrálie, táto práca v angličtine nebola až taká jednoduchá ako v rodnom jazyku. V tom čase som sa teda viac-menej preorientovala na grafiku. S priateľom sme aj začali veľa fotiť. Následne sme si založili kreatívne štúdio a začali sme sa naplno venovať vizuálnej komunikácii. To zahŕňa vlastne všetko od brandingu, cez fotenia, až po tvorbu videí a spravovanie sociálnych sietí. A tiež sme tam založili študentskú agentúru a pomáhame študentom dostať sa do Austrálie a nájsť si tam správne štúdium.

Každý, kto už videl tvoju ilustrátorskú tvorbu, tak mal možnosť všimnúť si, že je na nej tvoja „nálepka. Je vidno, že to je tvoja tvorba. Ten konkrétny štýl si našiel teba alebo ty si si ho našla sama?

Našli sme sa navzájom (smiech). Jednoducho by som to opísala asi tak, že človek kreslí, kreslí a zrazu naďabí na niečo, čo sa mu páči, vie sa s tým stotožniť, začne to rozvíjať a stane sa to jeho štýlom.

Aké farby a motívy dominujú v tvojich ilustráciách?

Asi by som povedala, že čierna, červená, modrá a ružová. Ak farby, tak skôr pastelové a veľmi minimalistické. A dominuje väčšinou žena, respektíve ženy.

Prečo si sa rozhodla práve pre tvorbu prostredníctvom ženy?

Začínalo to skôr autoportrétom, vychádzala som od seba. Kreslila som seba na cestách a väčšinou s drdolom. Keďže často tvorím z vlastných skúseností, tak sa ľahšie viem stotožniť so ženskou postavou. Rada dávam ženu do popredia, pretože to je niečo, v čo verím.

Ovplyvnili ťa v tvojej tvorbe aj cesty na Bali, či cestovanie po Austrálii?

Určite áno, i keď tvorbu som začala trošku neskôr po tom cestovaní. Mám nápady aj z cestovania a z každodenného života, keďže jedno s druhým súvisí.

„To, aký má náš životný štýl dopad na prostredie, som si uvedomila najmä v Austrálii.“

Bali je vraj rajom pre digitálnych nomádov. Išla si tam aj ty pracovne?

S priateľom sme si tam išli hlavne oddýchnuť, aj keď sme mali so sebou nejakú prácu. My sme však taký tip ľudí, že si nájdeme prácu asi všade. Tým, že sme boli na mieste, kde mnoho ľudí, pracuje online a riešia svoje firmy, tak aj oni objavili naše služby. Zrazu sme aj tam robili pre nich rôzne brandingy či fotenia. Bali je naozaj rajom pre digitálnych nomádov. Je tam rýchle wifi, krásne prostredie a naozaj je to dobrý priestor pre ľudí, ktorí pracujú online.

Nemala si problém s prácou v takom krásnom prostredí? Muselo ťa to stále lákať von…

Presne! (smiech) Práca na Bali je aj o disciplíne. Bolo veľmi ťažké odolať napríklad bazénu, moru a prírode s tým vedomím, že musím sedieť za počítačom a pracovať. Radšej by som sa niekde slnila alebo objavovala prírodu. Pobyt sme si teda rozdelili tak, že jeden deň sme pracovali a druhý deň sme cestovali a tak sme to striedali. Človek nejde na Bali pre to, aby celý čas pracoval.

Podľa tvojich slov teda rada cestuješ. Ako ovplyvnila tvoj život pandémia?

Na Slovensko sme sa vrátili práve počas pandémie aj keď nie kvôli nej, no do Austrálie by sme sa chceli neskôr ešte vrátiť. V práci sa nám našťastie tiež darí, a keďže mám home office už niekoľko rokov, tak až taká veľká zmena to pre mňa nie je. Patríme medzi tých šťastnejších, ktorých táto situácia až tak neovplyvnila. Jedine sme museli obmedziť cestovanie, ale to je momentálne najmenej.

Tí ľudia, ktorí sa len nedávno ocitli na home office, sa občas stretávajú s otázkou, ako si efektívne zadeliť čas. U teba to je ako?

Tým, že máme rôzne kreatívne zákazky, ktoré si vyžadujú rôzny čas na prácu, tak pracujeme hore-dole. Je to často o flexibilite. Niekedy nám príde fotenie, kde strávime celý deň, potom tie fotky treba aj upraviť, ale ten ďalší deň si už môžeme spraviť voľno. Vďaka tomu, že máme vlastné štúdio a sme sami sebe pánmi, tak môžeme cestovať podľa potreby. Napríklad sa nám stalo, že sme dostali pracovné pozvanie na plavbu okolo Austrálie, ale oznámili nám to iba týždeň pred tým. Tým, že môžeme pracovať z rôzneho kúta sveta, tak sme mohli ísť aj tam.
Primárne som veľmi disciplinovaný človek a mám rada odrobenú prácu. Prácu si urobím a potom mám voľno, ale zároveň si toto všetko viem prispôsobiť. Napríklad, keď viem, že ráno bude svietiť slnko, tak sa pôjdem vtedy prejsť a prácu si nechám na poobedie.

Nedávno si vydala svoju knihu NE/UDRŽATEĽNÍ, ktorá prináša tipy ako žiť udržateľne. Čo ťa motivovalo k jej napísaniu a ilustrovaniu?

Ekológii a udržateľnému životnému štýlu sa venujem už dlhodobejšie. To, aký má náš životný štýl dopad na prostredie, som si uvedomila najmä v Austrálii. Prvotný impulz prišiel najmä počas Austrálskeho leta 2019/2020, kedy tam vypukli obrovské požiare. Vtedy sa začalo rozprávať o tom, že to sa dalo čakať, keďže to je dopad globálneho otepľovania, čo vyústilo až do požiarov. Bolo to dosť frustrujúce obdobie aj napriek tomu, že sme nebývali v priamom dejisku toho celého. Bývali sme v Sydney a okolie mesta bolo pohltené požiarmi. Tam sa nedalo dýchať. Ako sa teraz v Európe nosia masky kvôli pandémii, tak v Austrálii sa muselo preto, aby sa nevdychoval dym a prach.
Chcela som prispieť svojou troškou tým, že budem edukovať ľudí. Preto som sa rozhodla posielať raz týždenne newsletter, ktorý obsahuje jeden tip ako žiť viac udržateľne. Daný tip vždy zilustrujem a popíšem, aby som tak ľudí viac motivovala. Zároveň z toho vznikol aj blog a doteraz s tým pokračujem. Knižná verzia NE/UDRŽATEĽNÍ vznikla tak, že som túto tému chcela priblížiť aj slovenskému publiku, keďže všetko som robila v angličtine. Kniha zachytáva 60 jednoduchých tipov, ktoré ukazujú, že žiť udržateľne nie je taká veda.

Ruku k dielu priložili aj niektorí slovenskí greenfluenceri, akým je napríklad Michal Sabo z rádia Expres. Ako sa ti toto podarilo?

Oslovila som eko aktivistov, akými sú Michal Sabo, Natália Pažická, Viktor Vincze a Zuzka Dutkova, či by mi nechceli prispieť do knihy aj svojimi tipmi. Toto privítali veľmi pozitívne a tak som aj ich tipy vložila do knižky.

Keď už sme pri týchto influenceroch, tak ty máš tiež celkom slušný počet sledovateľov na Instagrame. Kto je, podľa teba, influencer?

Každý máme nejaké slovo na Instagrame, ale čo sa týka pojmu influencer, tak sa na Slovensku a už aj vo svete stretáva s negatívnou konotáciou. Za seba si nemyslím, že som influencerka, lebo nemám dostatočný počet sledovateľov na to. Slova inluencer by som sa  však nebála. Ale človek by si mal byť vedomý svojich činov, keďže (nielen) influencer môže mať dobrý, ale aj zlý vplyv na verejnosť.

Dokedy sa zdržíš v Bratislave? Máš nejaké plány do budúcna?

Určite by sme sa chceli vrátiť do Austrálie, keď to bude možné, avšak už nie na dlhú dobu. Ťahá nás to niekam k oceánu alebo k moru. Vieme si predstaviť, že by sme na pár mesiacov odišli do Portugalska alebo na nejaké španielske ostrovy, možno znova Bali.

Rozhovor vyšiel v aprílovom vydaní mesačníka AhojSzia

Vyjadrite svoj názor