Kultúra 2012. 12. 09.

Rozhovor: Indická realita a kultúrny šok

Iveta Baráneková je Komárňanka, ktorá už počas štúdia na vysokej škole experimentovala so zahraničnými pobytmi. Strávila niekoľko mesiacov v Holandsku, Bulharsku a Grécku. Túžba objaviť zo sveta ešte viac ju zaviala do Indie, kde žije a pracuje.

 

Indiu vnímam ako exotickú krajinu. Bola taká aj pre teba, kým si tam neprišla?
Pre mňa je exotická ešte aj teraz (smiech). Podnebie, kultúra, ľudia,… Všetko je tu úplne iné ako v našich končinách a “kultúrne šokovaný” tu človek ostáva celkom dlho. Ja som tu štvrtý mesiac a ešte stále sa stretávam s odlišnosťami a novotami takmer každý deň.

V ktorej časti Indie žiješ?
Bývam v Hyderabade, čo je jedna z najväčších metropol Indie s populáciou okolo 7 miliónov ľudí. Pre mňa je teda najväčšia zmena to, že som v meste, ktoré má viac obyvateľov, ako celá naša krajina. Človek tu musí každý deň čeliť veciam, ako sú hluk, šialená doprava, výpadky elektriny, nízka kvalita vody, znečistené ovzdušie…

Musí to byť obrovské mesto.
Priam nekončiace mesto – ak máte chuť vybehnúť v Komárne do prírody, vezmete korčule, bicykel a za päť minút ste na hrádzi. Alebo len zbehnete vyvenčiť psa do parku pred domom. Ak som tu ja chcela vykonávať nejakú športovo-relaxačnú aktivitu, musela som si vybaviť členstvo v posilňovni. Ak by som sa išla len tak poprechádzať ulicami v okolí kde bývam, tak sa po pol hodine vrátim domov čierna od smogu. Alebo sa nevrátim vôbec, lebo ma prejde nejaký šialený indický vodič… India je skutočne len pre dobrodruhov alebo samovrahov.

Ako si sa vôbec dostala k tomu, ísť do tejto krajiny?
Na konci štúdia na univerzite som sa dostala na zahraničný študijný pobyt. Táto skúsenosť vo mne naštartovala neuveriteľnú zvedavosť zažiť život aj v ďalších krajinách sveta, spoznať ľudí a kultúru. Preto som sa rozhodla, že začnem svoju kariéru nejakou medzinárodnou stážou. Od začiatku som inklinovala skôr k Ázii a severnej Afrike, ako k západnému svetu. Ten sa mi zdá byť už prebádaný a známy.

Prečo práve Hyderabade?
Ponuka v Hyderabade bola dobrou kombináciou perspektívneho pracovného miesta a zaujímavej krajiny. Navyše aj pomerne bezpečnej, nakoľko ďalšie ponuky, ktoré som zvažovala, boli v Káhire, kde sa v tej dobe odohrali bombové útoky.

Cítiš ako cudzinka nejaké to kastovanie? Funguje to ešte v Indií? 
Kasty sú stále prísna súčasť bežného života, aj keď sa tu ľudia pokúšajú o určité zmeny. V našej škole, napríklad, nakoľko je náš manažment z USA a Austrálie, je o príslušnosti  zamestnancov ku kastám zakázané hovoriť. Kasta nemôže ovplyvniť prijímanie zamestnancov. India je však veľmi tradičná krajina. Kolegovia v mojom veku si tak či tak musia vybrať partnera z ich kasty – ak vôbec majú ten luxus, že si môžu vybrať, nakoľko manželstvá sú tu stále bežne vopred dohodnuté. Putá s rodinou sú tu veľmi silné a pre každý vzťah je tu kľúčové, či ho prijme ona.

Zaraďujú cudzincov do niektorej kasty?
Do kást sú zaradení len príslušníci hinduizmu, my cudzinci stojíme mimo nich. To využívajú niektorí príslušníci najnižších kást, ktorí konvertujú na islam alebo kresťanstvo, aby sa z kasty vymanili.

Aké to je, byť tak odlišným už na prvý pohľad?
Má to svoje pre aj proti. Na jednej strane sú k vám ľudia úctivejší, skôr vás obslúžia, možno by som mohla hovoriť až o nejakom obdive, hlavne k bielym – svetlá pokožka je tu považovaná za znak krásy. Takmer všetka indická kozmetika obsahuje bieliace látky. Nepríjemné je, že sú na vás večne nalepené všetky oči – svetlý človek jednoducho viac ‚svieti‘ a celý sektor služieb a predaja vás považuje za ‚biely bankomat‘. Predsudok, že každý cudzinec je bohatý turista na dovolenke, vám znemožňuje zjednať ceny, čo pre vás potom znamená každodenný boj pri zháňaní dopravy, na trhu so zeleninou, ale aj vo väčšine kamenných obchodov. Len včera sa mi tu v lokálnej pobočke medzinárodného drahého butiku pokúšali predavačky predať top, ktorý mal byt očividne vo výpredaji, za dvojnásobok pôvodnej ceny. Človek ale nezmôže nič, spravodlivosti sa v Indii len tak ľahko nedovoláte. Ostane vám len sa otočiť, predavačkám sa poďakovať a dodať, že nie ste idiot a že nech to skúsia na niekom inom.