Juraj Suja – "Že by vyhralo posledné družstvo vonku u prvého, to si nepamätám."

Pred sviatkami sme uzavreli  prvú polovicu sezóny basketbalovej extraligy. Tréner ‚Obuvníkov‘ Juraj Suja nám v čase predvianočného zhonu poskytol krátky rozhovor.

Prednedávnom sme videli zápas All Stars v Leviciach.
Bol to veľmi vydarený večer. Plná hala, skvelí hráči, všetko bolo super. Je skvelé, že sa na Slovensku opäť začali robiť takéto veci a bol by som rád, keby sa to každý rok konalo v inom meste, aby sa všade dostal ten basketbal. Určite by sa v tom malo pokračovať. Levickí funkcionári ale nastavili latku vysoko.

Užíval si si to, alebo si aj pokukával očkom po hráčoch?
Užíval som si to iba ako fanúšik. V takomto zápase sa žiadny scouting v podstate ani nedá robiť. My vlastne tých hráčov už poznáme, takmer s každým sme hrali už dva krát.. Už aj v súťažných zápasoch to nie je o tom scoutingu, čo tým hráčom poviem ja. Je to o tých samotných hráčoch. Už vedia kto čo robí, kde je silný, takže je to o tom, ako zareagujú na danú situáciu.

To bude asi aj najväčší rozdiel v druhej polovici súťaže – že sa tímy už vlastne poznajú.
Určite. Samozrejme sa tie družstvá neustále tvoria, chodia noví hráči, ďalší odchádzajú, ale to gro ostáva. Štýl hry, zásady. Niečo, čím je každý tím charakteristický. To sa už ťažko mení.

Napriek tomu – v Prievidzi sa diali zmeny relatívne často. Menili sa hráči i tréneri.
Prievidza svoj charakter mala už takmer od začiatku. Už vlastne od piateho kola, kedy vymenili trénerov, útočne začali byť nebezpeční.  Aj v tom zápase, ktorý hrali u nás, tam boli v útoku veľmi dobrí. Majú medzery v obrane, ale budú ešte nepríjemní tento rok.

Novej haly sme sa dočkali takmer presne v polovici sezóny, napriek tomu sme obsadzovali štvrté miesto. Spokojnosť by teda mala byť na našej strane.
Nikdy nemôže byť úplná spokojnosť. Mohlo to byť aj lepšie. Hrali sme dva, možno tri zápasy, ktoré sme mohli vyhrať pri možno väčšom úsilí, alebo šťastí. Ja osobne som samozrejme vďačný za to, ako to je napriek tým podmienkam, v akých sme boli doteraz. Ale vždy to môže byť samozrejme lepšie. Sme len v polovici sezóny.

K tým trom zápasom, ktoré si spomenul iste patrí aj zápas s Interom. Čo sa dá spraviť preto, aby sa niečo podobné nezopakovalo?
Odvtedy sme Inter už dva krát porazili, takže vidíme, že sa to dá. Treba ale hrať koncentrovane celý zápas. Inter Bratislava je jedno z najbojovnejších mužstiev v Extralige. Aj keď prehrávajú o 20-25 bodov, oni sa nikdy nevzdávajú.

(V tomto momente prišiel k Ďurimu Sujovi starší pán a v mene fanklubu mu pogratuloval k doterajším výsledkom. Ten sa ale opäť nedal a po poďakovaní poznamenal, že sme iba v polovici sezóny.)

Liga je vyrovnanejšia, ako tomu bolo doteraz.
Táto liga sa hrá na jedenásť tímov a prednedávnom vyhral posledný u prvého! Neviem, či niečo takéto sa stalo za posledné roky. Stalo sa, že vyhralo Komárno doma s Košicami pred štyrmi rokmi, to si pamätám. Ale že by vyhralo posledné družstvo vonku u prvého, to si nepamätám. Čiže to samo svedčí o tom, že je liga vyrovnaná ako mnoho rokov pred tým nebola.

Vykúka niekto z toho radu v tvojich očiach?
Spišská hrá veľmi dobrý basketbal a tiež Nitra. A sú na čele. Pezinok hrá tiež veľmi skúsene, ale mne osobne je najsympatickejšia Spišská nová Ves, okrem Komárna.

Dá sa počítať s doplnením kádra v najbližšom čase?
My máme káder, aký je a neplánujeme momentálne žiadne nákupy, alebo posily. Je nás vlastne dvanásť s Béberom a Valachom. Hráči znamenajú náklady a my teraz nemáme na rozhadzovanie, čiže si musíme vystačiť s tým, čo máme.

Prehodnocovali sa ciele? Pred sezónou to bolo aspoň to šieste miesto.
Nič sa neprehodnocovalo. Aspoň nie medzi mnou a vedením klubu. Zatiaľ je z tohto hľadiska všetko ako má byť. Je nepodstatné riešiť teraz nejaké ciele, pretože prehráš dva zápasy a si ôsmy. Dva vyhráš a ideš nahor. Pre nás je teraz dôležité, aby naša hra napredovala. Napríklad, že sa nám vo Svite podarilo konečne z mínusu otočiť, čo sme doteraz nedokázali. To je pre mňa super, lebo viem, že ten tím je aj psychicky silnejší a ukázal, že to dokáže.

ROZHOVOR: Tomáš Kottra
FOTO:  Benjamín Kovács