Na káve u pána prezidenta

Z Komárňana Stanislava Králika rastie výnimočný filmár.
Jeho snímky obiehajú mnmohé dokumentárne festivaly a pozval si ho k sebe už aj prezident.

Komárňan Stanislav Králik sa stal laureátom prestížneho ocenenia študentskej osobnosti akademického roka 2013/2014 v kategórii umenie pre jeho výnimočnú prácu v žánri dokumentárny film. Práve toto ocenenie otvorilo jemu a ďalším desiatim talentovaným slovenským študentom cestu do prezidentského paláca, kde ich prijal prezident SR Andrej Kiska. Rodák z Komárna a študent banskobystrickej Akadémie umení bol pritom najmladší z jedenástky pozvaných.

Ako, kde a kedy si sa k dostal k dokumentárnemu filmu? Čo ťa motivovalo k jeho štúdiu?
Štúdium na Gymnáziu Ľ. J. Šuleka bolo pre mňa veľmi kreatívnym obdobím plným možností. V období, keď som nastúpil na školu, začal znovu pôsobiť aj dramatický krúžok. Jeho vedenia sa ujal Jožko Černek a dal si za úlohu vštepiť unudeným adolescentom túžbu po tvorbe, čo sa mu darí až dodnes. Každý tínedžer má potrebu odkázať niečo svetu a vďaka nemu sme pochopili, že je to jednoduchšie skrz umenie. Alkoholové excesy, aj keď majú silu okamihu a chvíľkového uvoľnenia napätia, sú samoúčelné. Neformujú osobnosť, nebudujú sebavedomie ani morálku. Umenie a šport majú však aj takúto pridanú hodnotu a preto je ich podpora na školách nevyhnutná. Šport ale nikdy nebol mojou silnou stránkou, moji rodičia a tútori pochopili, že umenie je tou správnou voľbou.

Inšpiroval ťa aj brat, ktorý „behal“ s kamerou?
Áno, brat sa stal veľmi výraznou osobou na mojej ceste k tejto profesii. Kameraman – samouk, ktorý si zo záľuby urobil zdroj obživy a neustále sa vzdeláva ďalej. Lásku k audio-vizuálnemu umeniu vo mne vzbudil práve on. Prepojenie hry obrazu, zvuku a hudby je fascinujúce, keď si uvedomíte, že ich prepojením môžete vytvoriť svet, ktorý nikdy neexistoval. V skutočnosti mám okolo seba množstvo vzorov, ktoré ma formujú. Rodinu, pedagógov, ale aj priateľov.

Svojou tvorbou úspešne valcuješ slovenské i zahraničné festivaly. Aj keď si ešte stále len študent, získal si niekoľko domácich i zahraničných ocenení, ktoré tiež predchádzali k získaniu titulu „Študentská osobnosť Slovenska“. Ktoré sú pre teba najdôležitejšie?
Ocenenia za festivaly sú spoločným úspechom všetkých nás, ktorí sme sa na tvorbe filmov podieľali. Už od druhého ročníka spolupracujem s Růženou Rausovou, s ktorou tvoríme autorskú dvojicu a väčšina našich filmov vznikla ako naše spoločné dielo. Veľkú zásluhu na úspechoch našich filmov má aj náš dvorný kameraman Pavel Višňovský. Každé jedno ocenenie je obrovským zadosťučinením. Vďaka nim vieme, že má význam točiť ďalej a že naše diela dokážu osloviť ľudí na celom svete. Veľmi si vážime ocenenia z festivalov Early Mellons a Ekofilm, ale aj z festivalov v Portugalsku, Srbsku či zo susedných Čiech. Titul Študentská osobnosť Slovenska v kategórii Kultúra a umenie je pre mňa obrovským ocenením, ale zároveň aj záväzkom voči akademickej obci, ktorá mi toto ocenenie udelila. Našimi bakalárskymi filmami sme si nastavili „latku“, ktorú by sme radi stále posúvali vyššie, avšak k tomu je občas potrebný aj kúsok šťastia.

Tento rok štúdium končíš, riešiš už, čo ďalej? Dá sa vôbec s dokumentaristikou na Slovensku uživiť?
Tak touto otázkou si trafila klinček po hlavičke! Je skutočne veľmi náročné zarábať si na Slovensku len tvorbou dokumentárnych filmov. Máme samozrejme pár výnimiek – excelentných tvorcov, ktorým sa to darí, ako Ostrochovský, Krekeš, Vojtek, alebo z komerčného súdka Barabáš, či Piussi. Ani im však nezvonia neustále telefóny s ponukami od produkčných spoločností. Prácu si treba hľadať a treba sa o ňu uchádzať. Našťastie, posledné roky máme na Slovensku jeden z najtransparentnejších systémov financovania v Európe. Aj tu ešte stále funguje korupcia, ale systém jej aspoň vytvára stále náročnejšie podmienky. Audiovizuálny fond sa tak pre tvorcov stáva skutočnou pomocou pri financovaní slovenských filmov. Sieť grantových systémov a fondov je tak cestou pre tvorbu. Po dokončení školy vlastne nadväzujem na moje aktivity počas nej. Už teraz pripravujeme diela, ktoré by mali byť realizované až v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov. Na získanie finančných prostriedkov potrebných na život to samozrejme nestačí, a preto pracujem aj ako šibista a grafik.

Dať si popoludňajšiu kávičku s prezidentom, to sa nepodarí len tak hocikomu. O čom ste debatovali?
Na stretnutie som ledva stíhal doletieť z Portugalska, kde som ako zvukár pracoval na jednom filme o Slovákoch v zahraničí. Na prípravu som teda nemal toľko času, ako by som si prial. Nakoľko som fanúšikom spôsobu, akým sa pán prezident chopil svojho mandátu a ako pôsobí vo svojej funkcii, bol som po celý čas veľmi nervózny a mal som trému, akú si nepamätám ani z predstavení s dramaťákom. Veľký rešpekt mi na chvíľu aj paralyzoval jazyk, ale následne som s pánom prezidentom a jeho poradcami zviedol veľmi príjemný rozhovor. Mal pre nás všetkých pripravenú rovnakú otázku: Ako by ste strávili prvý deň na poste prezidenta? Aký by bol váš prvý krok? Pri odpovedi na túto, aj keď veľmi elementárnu otázku, sme sa všetci trochu zapotili. Každý z nás sa snažil poradiť vzhľadom na svoj odbor a mňa osobne úprimne potešilo, že si pán prezident robil poznámky a zúčastnene sa zapájal do konverzácie. Až teraz si začínam uvedomovať, že som sa skutočne mohol na pár minút otvorene porozprávať s jednou z vedúcich osobností Slovenska. Samozrejme, teraz mám pocit, že som toho mohol povedať oveľa viac a oveľa distingvovanejšie, ale zároveň som spokojný, že som sa s ním porozprával úprimne a ľudsky.

Čo ťa čaká v najbližších dňoch a kde môžeme vzhliadnuť dokumentárne filmy z tvojej réžie?
Nasledujúce mesiace sa u mňa budú niesť v duchu dokončovania magisterského filmu a prípravy na štátne skúšky. Film plánujem mať definitívne dokončený na jeseň 2015, odkedy by ste mali mať možnosť vidieť ho na viacerých filmových festivaloch. Celkovo, všetky filmy z našej produkcie sú ešte stále „na turné“ po festivaloch. Keďže filmy Ozveny ticha a Feledi už na Slovensku asi neuvidíte, plánujeme ich verejne sprístupniť na internete. O tejto možnosti však ešte stále rokujeme so školou. Filmy Otisky a Zhrdzavené mesto  však svoje turné ešte neukončili. Najbližšie bude film Zhrdzavené mesto odvysielaný v televízii JOJ PLUS v rámci súťažnej sekcie filmov Ekotopfilm 2015. Dátum jeho projekcie mi zatiaľ distribúcia nevedela poskytnúť, ale predpokladáme ju koncom apríla, alebo začiatkom mája. Ak to bude možné, Zhrdzavenému mestu by sme radi urobili premiéru aj v Komárne, niekedy v priebehu leta.