Koleso jedinečného plávajúceho mlyna v Kolárove sa točilo iba raz

Vodné mlyny boli ešte v začiatkom minulého storočia súčasťou takmer každej obce na väčšej rieke. Zatiaľ čo pevných mlynov na brehoch sa zachovalo ešte niekoľko, jedinečný plávajúci mlyn je možné uvidieť v krajinách Vyšehradskej štvorky iba v Kolárove na Malom Dunaji. Jeho koleso sa však točilo iba raz, a pretože bolo schátrané, hneď sa rozpadlo, povedal ČTK majiteľ technickej pamiatky Ivan Šáli.

„Mlynské koleso sa krútilo prvý a posledný raz, keď mlyn remorkér prevážal do Kolárova z jeho pôvodného miesta v Komárne,“ povedal Šáli. Nejde totiž o pôvodné dielo, ale o funkčnú repliku mlyna, ktorý pracoval na rieke Dunaj pri obci Radvaň nad Dunajom, neďaleko Komárna. „Niekoľko dielcov je však pôvodných,“ dodal Šáli. Mlyny tohto tipu vraj na svete existujú iba tri, ďalšie dva sú v Rakúsku a Slovinsku.

Plávajúcich vodných mlynov boli v minulosti na Dunaji a Váhu desiatky. „Iba v Kolárove ich bolo päť až sedem,“ povedal Šáli. Postupne ich počet po zákaze ďalšej výstavby v 19. storočí klesal. Prekážali totiž rastúcej lodnej doprave. Po druhej svetovej vojne a kolektivizácii už o ich službu nebol záujem.

Jedinečnú technickú pamiatku vyrobili za vtedajšie štyri milióny korún v komárnianskych lodeniciach v roku 1982 podľa presnej dvojmetrovej makety mlynárskeho majstra. Pôvodný mlyn, ktorého majiteľom bol Béla Szivanyó postavili okolo roku 1920. Mlyn existoval do roku 1945, kedy vyhorel. Nový mlyn, ktorému však niektoré súčasti chýbajú, v Komárne nenašiel využitie a postupne chátral.

Unikátne dielo na juhu Slovenska navštevujú ročne tisícky turistov. „Ešte raz po dotiahnutí do Kolárova a po rekonštrukcii hrozilo mlynu zničenie,“ tvrdil Šáli. Mesto dalo pamiatku na krátky čas do prenájmu a skupinka mladíkov z nej spravila na niekoľko mesiacov krčmu. „Prvé čo spravili, bolo rozrezanie niektorých častí motorovou pílou,“ povedal dnešný majiteľ mlyna. Škoda vraj presiahla niekdajších 140.000 korún.

V súčasnosti je mlyn otvorený pre verejnosť. Chýba mu podľa Šáliho tečúca voda. Päť rokov potom, čo mlyn do Kolárova dotiahli, uzavreli vodohospodári pre plánovanú stavbu vodného diela Nagymaros túto časť toku. „Mala tu stúpať a klesať každý deň hladina vody až o štyri metre. To by staré hrádze nevydržali,“ tvrdil Šáli. Spustenie mlynského kolesa pre turistov elektromotorom však nechce riskovať. Sila lopatiek by mohla člny odtrhnúť z kotviska a poškodiť.

K plávajúcemu mlynu na mŕtvom ramene Malého Dunaja sa dá dostať po pravdepodobne najdlhšom drevenom zakrytom moste v strednej Európe. Stavba z roku 1995 nahradila pôvodnú drevenú lávku ktorá slúžila v minulosti o niekoľko desiatok metrov ďalej.

Turistov čaká v areáli plávajúceho múzea okrem prehliadky technickej pamiatky aj sedliacky dom s hospodárskymi zvieratami, tradičná murovaná pec na chlieb využívaná každý víkend na prípravu posúchov či historický motorový pohon tkáčskych strojov na rybárske siete.

( zdroj:nitra.sme.sk )