Komárno na ceste za zdravím (7. časť) – Súboje architektov, finančné problémy a doťahovanie sa s ministerstvom!

V poslednom príspevku sme Vám priniesli zaujímavosti z čias, kedy mesto rokovalo o stavbe novej verejnej nemocnice. Keďže mnohé dokumenty boli v tej dobe verejné, mohli do nich nazerať aj bežní ľudia. Aj preto máme dokonca dnes k dispozícii písomné záznamy Józsefa Tátraya, kráľovského radcu a tiež starostu mesta, ktoré pojednávali o podmienkach stavby nemocnice.

Zo zápisnice mesta z 13. mája 1897 vieme, že komisia sa venovala posudzovaniu všetkých doručených projektov, ktoré sa týkali konkurzu vyhláseného Mestskou radou. Doručených bolo dovedna 10 projektových plánov na stavbu novej mestskej nemocnice.

Víťaz z Budapešti

Rada sa na vyššie spomínanom zasadnutí rozhodla, že žiadny zo zaslaných projektov nespĺňal ich požiadavky na 100%. Rozhodli sa preto prvú cenu v konkurze neudeliť žiadnemu zúčastnenému. Po pripomienkovaní ale komisia rozhodla, že 2. cenu možno udeliť  s tým, že hoci má projekt nedostatky, bude ich možné odstrániť so zakúpením a využitím ďalších 1-2 prihlásených projektov.

Komisia teda zahájila tajné hlasovanie na priznanie 2. ceny. Po spočítaní hlasovacích lístkov bolo jednoznačne zrejmé, že favoritom poroty sa stal projekt pod heslom „Humanizmus“. Autorom tohto projektu bol budapeštiansky architekt Imre Bartoss.

Architekt István Kiss, ktorý bol v tej dobe členom komisie, následne odporučil kúpiť ešte minimálne ďalšie 2 projekty. Jeden preto, lebo obsahoval dostatočne dobre vypracované úlohy pre samostatný nemocničný pavilón. Ďalší z dôvodu, že obsahoval skutočne detailne prepracované plány budúcej hlavnej budovy.

Prebehlo teda ďalšie hlasovanie, ktoré rozhodlo o kúpe projektov pod heslami „Nedobytný hrad“ a „Nec arte, nec marte“. Autorom prvého projektu bol budapeštiansky architekt Jenő Hübner, pričom druhý návrh vznikol za spolupráce staviteľov Emila L. Károlyia a Sándora Cseha.

Ultimátum

Hoci boli výsledky tohto zasadnutia jednoznačné, aspoň teda na prvý pohľad, na stole zasadnutia verejnej schôdze z dňa 2. júla 1897 ležali zrazu dva návrhy na stavbu novej verejnej nemocnice. Ich autormi boli Jenő Hübner, budapeštiansky architekt pôvodom z Győru, a komárňanský architekt Ferenc Fischer.

Najväčší rozdiel v oboch projektoch bol finančný. Hübnerov rozpočet na vyhotovenie plánov bez umeleckého ocenenia sa šplhal k sume 3 000 Ft., pričom Fischerov si žiadal iba 1 800 Ft. Valné zhromaždenie sa však aj napriek tomu priklonilo na Hübnerovu stranu – vďačiť za to mohol hlavne svojej skvelej reputácii, odbornosti a samotnej osobnosti, ktoré boli garanciou na čo najlepšie naplnenie úlohy.

Toto rozhodnutie ale zahŕňalo malý háčik. Hübner musel cenu svojich plánov znížiť na sumu 2 500 Ft. V opačnom prípade by bol prijatý Fischerov návrh. Po zvažovaní však Hübner na túto ponuku pristúpil a návrh prijal.

Na následnej schôdzi, ktorá sa konala v októbri sa konštatovalo, že na nákup parcely a dokončenie stavby novej verejnej nemocnice bude potrebné vybaviť pôžičku vo výške až 120 000 Ft. Tá sa mala následne splatiť v podobe poplatkov za ošetrenie chorých.

Problémové začiatky

Po vyriešení všetkých problémov s výberom plánov aj financiami sa teda mohlo zdať, že začiatku výstavby už nič nebráni. Avšak opak bol pravdou. So začiatkom projektu bolo treba čakať ešte niekoľko ďalších rokov. Veľkou zmenou tohto obdobia bola aj výmena starostu a kráľovského radcu. V roku 1898 na toto miesto dosadol notár József Domány.

Začiatkom toho istého roka sa aj v miestnej tlači začali zamýšľať, čo vlastne bráni začiatku výstavby. Autor článku sa vyjadril, že zjavne musí mesto počkať na lepšie časy. Do udalostí však čoskoro vstúpilo Ministerstvo vnútra Uhorska, ktoré v roku 1898 vydalo novelizovaný štatút nemocníc, liečebných ústavov a zotavovní. Mnohé požiadavky, ktoré boli platné podľa staršieho štatútu sa zrazu zmenili  a tým prišla nutnosť prepracovať aj plány na stavbu nemocnice.

Kameňom úrazu sa zrazu stala aj už spomínaná suma 120 000 Ft. Ministerstvo s takouto pôžičkou sprvu súhlasiť nechcelo, pričom na vyjadrenie muselo Komárno čakať až do marca nasledujúceho roka. Kompromis sa musel urobiť najmä v súvislosti so stavebným materiálom. Denný poplatok za opateru chorého mal pritom byť stanovený na 31 Ft. Ministerstvo však stále nesúhlasilo so sumou pôžičky a tak poslalo plán na prepracovanie.

Spoločné úsilie

Štáb odborníkov nemal teda na výber – musel sa znova pustiť do plánovania zmien. Ďalšie usmernenie od ministerstva prišlo v septembri 1900, kedy padol návrh, aby bola stavba nemocnice spoločnou úlohou Komárňanskej župy a slobodného kráľovského mesta Komárno. Ministerstvo však ani po viacerých výzvach nebolo schopné vyčleniť dostatok financií na pôžičku, takže od tohto plánu napokon upustilo.

Na žiadosť ministerstva vnútra bola na župné zasadnutie 25. septembra 1900 vyslaná komisia, ktorá vypracovala návrh, kde mesto žiadalo o prípis financií na župu, aby stavba nemocnice mohla konečne začať. Návrh sa však podarilo vypracovať až takmer o mesiac neskôr, konkrétne na ďalšie zasadnutie 15. októbra. Poslanec Sándor Miklós, ktorého podporili aj ďalší, bol toho názoru, že do stavania nemocnice by mala byť zainteresovaná aj municípia Komárna.

Spolu s ďalšími členmi napokon vyhlásili, že sú skôr zástancami budovania okresných nemocníc. Župné zhromaždenie tento návrh dlhšie zvažovalo, ale napokon sa priklonilo k možnosti okresných nemocníc. Rozhodlo sa, že za sumu 300 000 Ft. sa postaví župná verejná nemocnica v meste Tata.

Mesto na svojom zasadnutí verejného zhromaždenia 19. decembra 1900 zaujalo k tomuto rozhodnutiu stanovisko, že si nemocnicu predsa bude musieť postaviť samo. Župná nemocničná základina bola založená totiž práve na princípoch, ktoré mesto nedokázalo využiť.

Podmienky nového konkurzu

Mesto ešte muselo čakať na podporu ministerstva ohľadom vyberania denného poplatku za ošetrenie vo výške 1 koruny a 80 halierov. Po schválení to už vyzeralo, že by sa skutočne mohlo začať so stavbou, ktorá bola vyrátaná na 310 000 korún. Oficiálny názov nemocnice ale chýbal – návrh znel Verejná nemocnica lásky k blížnemu.

Dňa 4. apríla 1901 starosta Domány vyhlásil konkurz na stavbu hlavnej a vedľajšej budovy verejnej nemocnice. Konkurzu sa mohol zúčastniť každý domáci podnikateľ a živnostník s praxou či úradným povolením. Za tlačivá a návrhy vzorov sa platilo 50 halierov za jeden hárok. V texte tlačív už nesmeli ich podávatelia robiť žiadne zmeny či dopisovať poznámky, keďže v tom prípade by bol ich návrh neplatný.

Návrhy museli byť opatrené jednokorunovou známkou a pečiatkou, a následne označiť textom „Návrhy na stavebné práce verejnej nemocnice mesta Komárno“. Podať ich museli do 6. mája 1901 do dvanástej hodiny na úrade starostu slobodného kráľovského mesta Komárno.

Podané návrhy boli v ten deň otvorené o tretej hodine poobede. Všetci navrhovatelia boli povinní zložiť z navrhovanej sumy na stavbu 5% zálohy v hotovosti, zapísanú vo vkladnej knižke spoľahlivej sporiteľne, prípadne vo vládou určených cenných papieroch. Odsúhlasených bolo napokon 34 návrhov, 5 na celkové práce a 38 na čiastočné. Za najlepší návrh bol určený ten od budapeštianskeho podnikateľa Ferenca Hegyiho. Po zvážení jeho rozpočtu sa rozhodlo, že nemocnica mala byť postavená za 243 195 korún a 83 halierov.

Dňa 15. mája 1901 sa konalo zhromaždenie, kde Hegyi mal potvrdiť uzavretie všetkých zmlúv na čiastkové práce s miestnymi živnostníkmi. Keby sa mu to nepodarilo, zhromaždenie si vyhradilo právo vybrať nového víťaza. Keďže však Hegyi zmluvy uzavrel načas, na zasadnutí s ním bola spísaná už oficiálna zmluva na začatie stavby verejnej nemocnice.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: 100 rokov Komárňanskej nemocnice (Reško, 2002)