Lesk a bieda Komárňanskej pevnosti III – Výstavba Novej pevnosti

Novým impulzom pre opevňovaciu činnosť v Komárne sa v roku 1663 stal konflikt medzi Habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou.

V tomto roku sa podarilo Osmanom dobyť pevnosť Nové Zámky, neskôr Levice a postúpiť až k Nitre, čo vyvolalo obrovskú vlnu zdesenia a okamžitú reakciu z cisárskej strany. Ihneď sa vyčlenili prostriedky na výstavbu dvoch nových pevností, ktoré mali zabrániť ďalšiemu postupu Osmanov a zabezpečiť obranu celého priestoru. Prvou z nich bola nová hviezdicová pevnosť pri Hlohovci, ktorá bola pomenovaná na počesť cisára Leopoldovom. Druhým objektom bola Nová pevnosť v Komárne.

Myšlienka rozšírenia Starej pevnosti v Komárne nebola nová, vyslovil ju ešte v 16. storočí známy fortifikačný staviteľ talianskeho pôvodu Carlo Theti. K jej realizácii  však došlo až v roku 1663 výstavbou tzv.  Novej pevnosti podľa plánov Františka Wymesa. Prvá etapa spočívala vo výstavbe zemných valov, ktoré boli neskôr po roku 1663 vystavané z pevného stavebného materiálu. Nová pevnosť mala tvar päťuholníka, rozmerovo bola väčšia ako Stará pevnosť, na ktorú nadväzovala dvoma východnými bastiónmi. Na západ boli nasmerované tri bastióny, z ktorých bol najväčší stredový. Od Starej pevnosti oddeľovala Novú pevnosť široká vodná priekopa, tá bola po jej dobudovaní rozšírená a prehĺbená. Medzi troma západnými bastiónmi boli v strede medzibastiónového priestoru situované dva ravelíny, južný kryl prístupovú cestu do pevnosti. Jej dostavba bola ukončená až okolo roku 1673.

Okolo obvodových múrov Novej pevnosti bola vybudovaná široká vodná priekopa, do ktorej viedlo niekoľko výstupných brán – poterien. Okolo samotnej pevnosti boli vybudované aj zemné valy s kontreskarpou, ich úlohou bolo vizuálne kryť samotné kurtíny a bastióny pred očami nepriateľa. Jednotlivé časti Novej pevnosti dostali aj vlastné názvy, ktoré sa zachovali na známom pláne Gaspara Bouttatsa z konca 17. storočia:

• Juhovýchodný bastión – Bastión sv. Krištofa
• Juhozápadný bastión – Bastión Strážneho anjela
• Západný bastión – Bastión Madony
• Severozápadný bastión – Bastión sv. Xavera
• Severovýchodný bastión – Bastión sv. Ľudovíta
• Severný ravelín – Ravelín imperátora
• Južný ravelín – Ravelín imperátorky

Vojensko-politická situácia sa začala dramaticky meniť po bitke pri Viedni v roku 1683. Spojenci Habsburgovcov na čele s poľským kráľom Jánom III Sobieskim uštedrili Osmanom drvivú porážku. Nastal zásadný obrat, ktorý znamenal postupné vytláčanie Osmanov z Uhorska. To umocnili bitky pri Štúrove v zime 1683, obsadenie Nových Zámkov v roku 1685, dobytie Budína (1686), či druhá bitka pri Moháči (1687). Osmanské panstvo v strednej Európe sa rúcalo a sním aj postavenie Komárna ako hraničného bodu. Posledné vojenské operácie, ktoré mohutná dvojpevnosť zažila sa udiali v roku 1683, kedy vojsko Imricha Thökölyho obliehalo Komárno. Ako po mnoho krát v našej histórii, neúspešne…

TEXT: Štefan Tóth

Autor je prevádzkovateľom portálu www.pevnost-komarno.sk. Tento článok ste si mohli prečítať v januárovo vydaní mesačníka Ahoj Komárno, ktorý bol doručený aj do Vašej schránky! Pokračovanie si budete môcť prečítať vo februárovej edícií mesačníka.