Lesk a bieda Komárňanskej pevnosti IV – Komárno v 18. storočí

Vyhnaním Osmanov z Uhorska na prelome 17. a 18. storočia sa zásadne zmenili geopolitické pomery. Pevnosť Komárno stratila svoj pôvodný význam a opodstatnenie ako oporný hraničný bod.

Nastal čas búrania starých pevností, niektoré tomuto osudu dokázali uniknúť, niektoré nie. Pevnosť Nové Zámky bola zbúraná v rokoch 1724-1725. Komárňanská pevnosť však bola ponechaná v službe, neskôr dokonca rekonštruovaná. Strata pohraničného štatútu mesta sa však prejavila aj ináč. Mesto začalo rozkvitať. Hrozba pominula, začal sa rozvíjať obchod, všetko sa nanovo budovalo.

Keď v roku 1687 navštívil Komárno známy holandský cestovať Jakub Tollius, do svojich poznámok si zaznamenal toto: „Zachovalo sa iba niekoľko pamiatok, pripomínajúcich starú krásu mesta. Mesto sa teraz opäť buduje a ako predtým, má veľkú rozlohu. Sú v ňom štyri kostoly, ich veže sú veľmi pekné. Väčšinu obyvateľov tvoria Maďari a Srbi. Srbi sú veľmi bohatí. Nikde som nenašiel taký veselý život, ako v Komárne. Akoby každým dňom bol sviatok alebo svadobná hostina. Je to preto, lebo je tu veľa vojakov a veliteľov a v okolí je veľmi úrodná zem, všetkého majú nadostač..“

Prvotný impulz v podobe zmeny vojensko-politických pomerov sa však rýchlo vytratil a Komárno, rovnako ako celá Habsburská monarchia, muselo čeliť novej situácii. Tá sa zaplietla do viacerých vojenských konfliktov, medzi najvýznamnejšie, ktoré vypĺňali 18. storočie, patrili predovšetkým vojna o španielske dedičstvo (1701-1714), vojna o rakúske dedičstvo (1740-1748), či sedemročná vojna (1756-1763). Komárňanská pevnosť nezostala bokom a preto sa už v roku 1740 pristúpilo k jej rekonštrukcii a rozšíreniu predpolia. Súbežne s opravou pevnosti sa započala aj rekonštrukcia mestských hradieb.

28. júna 1763 však mesto postihlo ničivé zemetrasenie. Zrútilo sa sedem kostolov, 279 väčších budov, ťažko poškodených bolo ďalších 785 menších budov, ako aj samotná pevnosť. 63 ľudí zahynulo, ďalších 102 bolo zranených. Takú pohromu si žiaden s obyvateľov mesta nepamätal. Ďalšie otrasy ako dozvuky predošlého zemetrasenia boli zaznamenané ešte aj v rokoch 1764-1765. Nezlomení obyvatelia však rýchlo započali obnovu Komárna, radnica bola obnovená už v roku 1767, kostol sv. Ondreja v rokoch 1768-1771. Ťažko skúšané mesto zažívalo jednu pohromu za druhou. V roku 1767 postihol Komárno katastrofálny požiar, kedy vyhorelo 256 domov a viac ako dve tisícky ľudí zostali bez strechy nad hlavou. Definitívou bolo druhé ničivé zemetrasenie 22. apríla 1783. Zničených, či poškodených bolo viac ako 500 budov a aj pevnosť. Epicentrum zemetrasenia sa totiž nachádzalo tesne v jej blízkosti.

Obnova zničenej pevnosti sa už nejavila ako rentabilná. Cisár Jozef II ešte v roku 1782 rozhodol o zrušení štatútu vojenskej pevnosti a odvolal z nej posádku. Zemetrasenie však osud pevnosti dovŕšilo, pozemky cisár daroval mestu a budovy v nej boli predané na dražbe. Aj keď panovník navrhol, aby obyvatelia mesta ponechali ruiny Komárna a postavili si nové mesto na pravom brehu Dunaja, tí tak neučili a pustili sa do dlhotrvajúcej obnovy.

TEXT: Štefan Tóth

Autor je prevádzkovateľom portálu www.pevnost-komarno.sk. Tento článok ste si mohli prečítať v februárovom (2013) vydaní mesačníka Ahoj Komárno, ktorý bol doručený aj do Vašej schránky! Pokračovanie si budete môcť prečítať v marcovej edícií mesačníka.