Misha – „Bola to taká super vec!“

S Mishou sme sa stretli v deň koncertu v útulnom prostredí Révu. Nervozita z nadchádzajúceho vystúpenia stúpala, organizátori pracovali na vysokej frekvencii, no známa speváčka si na nás našla chvíľku, aby nám povedala niečo o procese, akým jej najnovší album Ako nikdy predtým prešiel.

Nahrala si nový album, ktorý si vydala takto necelý mesiac pred Vianocami. Mali by nasledovať koncerty a promo-vystúpenia, nebude sa ti to biť s pokojnými sviatkami?

Toto mám už za sebou a ja vôbec takto nerozmýšľam. Mňa tá hudba baví a keď si to chcem robiť každý deň, tak si to budem robiť každý deň. Každý chodí do práce. Sú ľudia, ktorí chodia do práce až do štedrého dňa a ja si viem urobiť pohodičku úplne kedykoľvek. Keď si poviem, že zajtra po koncerte si správim dva dni oddych, tak si spravím dva dni oddych. Vôbec to nemám tak strašne perné, ako si to ľudia možno predstavujú. Veľa vecí viem urobiť cez internet, cez počítač – už je to dnes ľahšie v tomto.

V čom je album Ako nikdy predtým iný ako tri predchádzajúce?

Album je multi-žánrový. Sú tam rôzne žánre, rôzne veci. Je tam tam od hip-hopu cez jazz, dokonca trochu punku, do jednej piesne som si zaspievala kússok opernej árie a je tam jedenásť slovenských textov, čo je veľká výzva, pretože slovenčina je oveľa ťažšia na tvorbu ako angličtina. S angličtinou som vyrástla od detstva a je jednoduchšia. Snažila som sa použiť mnoho žánrov, aby to nebolo zliate do akoby jedného songu, aby človek vedel, že ide iná pesnička, lebo niekedy sa to stáva, čo zas nemusí byť na škodu

Na novom albume teda s tebou spolupracovalo veľké kvantum hudobníkov. Máš ich počet zrátaný?

Nie určite nie, viem ich vymenovať, ale nemám ich zrátaných (smiech).

Nie potom problém udržať ten album ako jeden celok, keď toľko hudobníkov ti do piesní vnesie svoj vplyv?

V podstate si všetky tie veci robím ja a oni v podstate dofarbia to, čo ja predvytvorím. Ja vytvorím takú tu mustru, takú formu všetkých songov spolu s producentom, alebo s kapelou a potom zavolám hudobníkov, že by som potrebovala trebárs tu basu, alebo tú gitaru a buď im kúsok linky zaspievam, ako si to predstavujem, alebo keďže sú profíci a cítia to, a tú linku si vymyslia za jazdy. A tak tam nie je nejaký vážny zásah do zmeny žánru, alebo toho, čo ja si predstavujem, lebo ich poznám, dlho s nimi hrám a tým pádom je to úplne jednoduché.

Zrejme sa teda bude líšiť aj koncertné poňatie albumu.

Keď hráme naživo, tak hráme trochu inak, aj keď dnes to bude, dúfam, trochu pokojnejšie. Moji chalani totiž radi ‚režú‘ do toho, takže by som ich mala posadiť do trochu kľudnejšieho prejavu (smiech).

Ako sa ti nahrával tento album?

Bola to taká super vec! Taká, že sme boli zavretí s Opakom v štúdiu a vlastne z nuly sme budovali tie tracky. Nápady, ktoré ja zbieram do diktafónu celé roky pred tým dávame dokopy. Bola som u priateľov tuto v Komárne, sedela som na gauči za jedným ‚kompom‘ štrnásť hodín a triedila som z diktafónu tie nahrávky. Mala som dva externé monitory, aby som všetky foldre mohla mať tak, aby som mohla z jedného foldru poťahovať do druhého to, čo sa mi k čomu hodí.

Znie to dosť náročne.

Trvalo mi to fakt od rána do večera, Robina mi nosila hrozno, aby som neumrela od hladu, lebo ja som proste nevstala z toho gauča celý ten čas. Je to strašne náročné v tom, že si to človek zbiera a zbiera a potom to musí niekoľko dní triediťa určovať, čo patrí k čomu. Je to totálny bordel. Niečo mi tam začne hrať a teraz rozmýšľam, čo to je? K čomu to je? K čomu som to chcela, Aký som k tomu mala text? Kam som ho nahrala? Proste hrozné (smiech). Potom sa mi vytvorí tridsať-štyridsať akože pesničiek a potom do každej skúšam, do každej hľadám, kam by sa mi hodilo čo z tých tém, ktoré mi napadali, aby som zistila, ktorých trebárs dvanásť idem spracovávať ďalej.

Ďalší proces, ktorý trvá strašne dlho. Potom dostanem niekoľko ďalších songov, podľa toho, koľko sa podarí. A už začnem budovať poriadne. Už ich textujem, už ich frázujem tie hudobné melódie, poprosím tých mojich hudobníkov, ktorí mi nahrajú to, čo si predstavujem a to je ďalší proces. Až potom idem do štúdia, kde mám na niektoré nejaké podklady od producenta a potom to trvá ďalšie mesiace. Potom sa do toho nahráva spev a to sú dobré štyri mesiace dobrých pár hodín denne bez víkendov a bez príjmu, samozrejme (smiech).