Nahé telá, tajomno a spiritualita – aj toto mal rád rodák z Komárna, Jozef Bubák, autor slovenských bankoviek!

Peniaze nám robia spoločnosť na každodennej báze. Berieme ich ako úplnú samozrejmosť, ktorá je pre naše životy absolútne nevyhnutná. Zamýšľali ste sa ale niekedy nad ich dizajnom? Napadlo vám, prečo vyzerajú práve tak, ako vyzerajú alebo kto stojí za ich návrhom?

Zjavne všetci si ešte ako-tak spomíname na staré slovenské koruny, ktoré v roku 2009 nahradili eurá. Niektorí z vás ešte doma možno majú odložených pár pamätných exemplárov. Viete však aj to, že za ich návrhom stojí rodák z Komárna?

Nadšený študent

Akademický maliar Jozef Bubák sa narodil 23. 4. 1950 v Komárne. Mal iba trinásť rokov, keď ho zvábil svet výtvarného umenia. Jeho ďalšie životné kroky preto smerovali rovno do ľudovej školy umenia v jeho rodnom meste. Záujem o kreatívne zmýšľanie a tvorenie bolo nerozdeliteľne späté s jeho osobnosťou.

Svoje vysokoškolské roky strávil v laviciach Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Jeho štúdium prebiehalo v oddelení všeobecného maliarstva u Dezidera Millyho, v oddelení voľnej tvorby a gobelínu u Petra Matejku a tiež v oddelení monumentálnej maľby u Františka Gajdoša. S príchodom roku 1975 sa dočkal ocenenia za svoje študijné výsledky v podobe prestížnej Ceny Martina Benku.

Pedagóg, umelec a ešte omnoho viac

Jozef Bubák zostal po absolvovaní svojich štúdií aj naďalej na akademickej pôde. Ako pedagóg, neskôr aj externý, pôsobil na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Práve v našom hlavnom meste sa rozhodol usadiť a začať naplno tvoriť. Umelcom v slobodnom povolaní sa stal v roku 1978. Ešte pred koncom roka stihol aj svoju prvú samostatnú výstavu. Tá niesla názov Portréty. Verejnosť si jeho práce mohla prísť pozrieť do priestorov Malej scény Slovenského národného divadla v Bratislave.

K jeho najvýznamnejším dielam patrí napríklad aj nástenná maľba pre Národný onkologický ústav na bratislavských Kramároch. Syntézu pohybu, výtvarného umenia a hudby vystavoval prostredníctvom svojich diel na mnohých výstavách – dokonca aj mimo hraníc Slovenska. S jeho osobitným vnímaním umenia sa mohli nadšenci kultúry stretnúť napríklad v nemeckom Kieli, vo Viedni či Londýne.

V polovici 80-tych rokov začal Jozef Bubák pracovať na koncepcii a následnej realizácii syntetického divadla s baletným súborom Slovenského národného divadla. Pri tomto veľkolepom projekte spolupracoval s Janáčkovým divadlom v Brne. V roku 1991 sa dokonca stal dôležitým spoluzakladateľom New Ballet Brno.

V priebehu krátkych šiestich rokov sa mu podarilo zrealizovať 10 inscenácií z pozície režiséra, libretistu, autora scény či kostýmov. Jeho posledným verejným vystúpením bola výstava Kresby, ktorá sa v roku 2005 otvorila v bratislavskom Pállfyho paláci.

V roku 2009 vydalo vydavateľstvo Intervention reprezentatívnu monografiu, ktorá zachytáva život a tvorbu akademického maliara z Južného Slovenska. Kniha Jozef Bubák v súťaži o najkrajšiu knihu Slovenska získala až dve ocenenia.

Jozef Bubák – maliar, ktorý maľoval svetlom, zomrel 12. 2. 2013 vo veku 62 rokov v Bratislave.  

Autor našich bankoviek

Diela Jozefa Bubáka najčastejšie prinášali témy ako nahé ľudské telá, dokonalú krásu, tajomno, poetiku a spiritualitu. Toto všetko, ale ešte omnoho viac, možno nájsť v jeho kresbách a obrazoch, ktoré nie raz dostali prívlastok monumentálne. Sám o sebe prehlasoval, že rád pracuje s ľuďmi, ktorých oslovuje umenie a ktorých bavia cesty k hlboko ukrytej bežne neprejavovanej podstate človeka.

Komárňanský rodák sa však do povedomia širokej verejnosti zapísal aj ďalším dôležitým počinom. V roku 1993, už takmer 30 rokov dozadu, vznikli v jeho ateliéri veľmi zaujímavé návrhy prvej emisie slovenských bankoviek.

Pripomeňme si napríklad tvár Milana Rastislava Štefánika a podobu jeho mohyly na Bradle, ktoré zdobili bankovku v hodnote päť tisíc korún. Portrét Andreja Hlinku a madona Ochrankyňa zo stredovekej nástennej maľby v rímskokatolíckom kostole v Sliačoch pri Ružomberku boli na tisíckorunáčke. Jozef Bubák na jednej z bankoviek, konkrétne na päťstokorunáčke, znázornil aj kodifikátora spisovnej slovenčiny. Okrem portrétu Ľudovíta Štúra bol na bankovke prítomný aj bratislavský barokový kostol svätého Mikuláša s časťou veže kostola Klarisiek.

Aj zvyšné bankovky ale zobrazovali významné osobnosti slovenskej histórie. Konkrétne 20-korunovú bankovku zdobila podobizeň Pribinu, na 50-korunovej sa nachádzali Cyril a Metod a na 200-korunovej Anton Bernolák, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny.

A čo vy? Pamätáte si ešte na spomínané staré bankovky, ktoré svoj vzhľad dostali práve vďaka rodákovi z Komárna?

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: cas.sk databazeknih.cz kultura.pravda.sk 1.pluska.sk raiffeisen.sk