Mesto Komárno 2021. 06. 09.

Najsilnejšie zemetrasenie na Slovensku postihlo Komárno pred viac ako 250 rokmi

Najväčšie zemetrasenie v histórii Slovenska prekvapilo obyvateľov Komárna presne dňa 28. júna 1763. Za štyri minúty sa z nového barokového mesta stali ruiny. Zemetrasenie bolo tak silné, že poškodené budovy boli aj v Budapešti. 

Zem sa zatriasla počas vlády cisárovnej Márie Terézie v období politickej stability a dobrej administratívnej správy oblasti. V dôsledku toho máme dostatočné množstvo primárnych prameňov, ktoré opisujú účinky zemetrasenia a dokonca existuje aj olejomaľba zničeného Komárna.

Na pamiatku veľkého zemetrasenia z roku 1763 sa každý deň o 15:00 hod. rozozvučia zvony Baziliky sv. Ondreja v Komárne.

Zemetrasenie spôsobilo v meste a v okolitých obciach paniku. Zničilo 7 kostolov a 279 domov. Zahynulo pri ňom 63 ľudí a 102 bolo zranených. Ostatné stavby boli viac či menej poškodené a v pôde sa objavili veľké trhliny. Historické pramene uvádzajú piesok v studniach.

Obeťou zemetrasenia bola aj pýcha Komárna – Stará pevnosť z obdobia tureckej hrozby v 16. storočí, súčasť komárňanského pevnostného systému. Nedobyl ju turecký paša so stotisícovým vojskom v roku 1594 a nepodľahla ani útokom kurucov Imricha Tökölyho, ktorí boli spojencami Turkov. Dve veľké zemetrasenia, v roku 1763 a najmä v roku 1783, keď epicentrum bolo priamo pod pevnosťou, boli však pre fortifikačnú pýchu monarchie osudné. Oprava by bola príliš drahá, a tak z nej vojská odvelili, pozemok dostalo mesto a budovy sa predali na dražbe.

Otrasená oblasť bola väčšia ako územie dnešného Slovenska. Zemetrasenie v roku 1763 poškodilo aj budovy v Budapešti a pocítili ho napr. aj v Belehrade (Srbsko), Temešvári (Rumunsko) a Lipsku (Nemecko). Oblasť sa otriasala ešte takmer sto rokov. Napríklad v roku 1783 Komárnom otriaslo také silné zemetrasenie, že poškodilo vyše 780 domov. Závažné zemetrasenie bolo na Slovensku zaznamenané 9. januára 1906 v Dobrej Vode pri Trnave. Tu nedošlo k smrteľným stratám, pretože išlo o riedko obývanú oblasť.

Maľba Karla Friedla v Podunajskom múzeu pôvodne zobrazovala morovú epidémiu, umelec ju neskôr prerobil aby znázornil katastrofu po zemetrasení.

Seizmická aktivita na území Slovenska sa pripisuje jeho pokračujúcemu tektonickému vývoju. Historickú seizmickú aktivitu zachytávajú katalógy a štúdie zemetrasení zostavené na základe historických prameňov. Podľa toho vieme napríklad o ničivom zemetrasení na strednom Slovensku v roku 1443. Podľa opisov v kronikách mohlo mať intenzitu vyše osem stupňov z 12 stupňovej makroseizmickej stupnice EMS.

Moderná seizmológia na Slovensku sa datuje od roku 1902, kedy bola v Hurbanove neďaleko Komárna zriadená seizmická stanica.

Zdroje: tasr, najuhu.sk