Nechodíš? Tak nenadávaj!
V uplynulú sobotu sa v Komárne konalo viacero kultúrnych podujatí. Jedna akcia, ktorá mala niekoľko týždňov masívnu mediálnu podporu prebiehala na Mŕtvom ramene Váhu a predpokladám, že sa tešila priazni hlavne mladších ročníkov.
Druhou bol benefičný Koncert pre nádej. Je to vlastne séria štyroch letných koncertov, v regiónoch Slovenska, kde si OZ Ambrelo a Maroš Bango pozývajú zrakovo postihnutých umelcov z konkrétneho regiónu. Jedným z miest bolo v tomto roku aj Komárno. Okrem Maroša vystúpila aj country skupina Domovina z Nitry, ktorá má zrakovo hendikepovaného textára a speváka Jožka Zbraneka. Tieto koncerty majú za cieľ predstaviť ľuďom z regiónov zrakovo postihnutých ľudí nie len ako tých, ktorí potrebujú pomoc vidiacich, ale aj tých, čo (sa) vedia aj baviť. Tento koncert sa teda konal o osemnástej.
Keď tu Maroš hosťoval na koncerte na podporu ZPMP bol Evanjelický kostol plný a preto som si myslela, že veď to nebolo tak dávno, Komárňania si pamätajú ako úžasne tam Maroš spieval, „amfik“ v Dôstojníckom pavilóne bude praskať vo švíkoch. Aký však bol môj šok, keď nás tam 5 minút pred šiestou bolo možno 5!
Znechutenie. Trošku aj hnev – veď organizátori (MsKS) urobili čo mohli! Sama som oslovovala médiá v našom meste, skrátka – nebyť v Komárne tak je účasť poriadna.
Od mnohých ľudí v Komárne roky počúvam, ako sa tu nič nedeje, ako tu v slovenskej kultúre „skapal pes“ a čo ja viem čo všetko. Stále viac tvrdím, tentokrát už „na plné ústa“ – všetko sú to výhovorky! Problém je v nás, nie v tom, že sa nič nedeje. Ľudia prídu na „známe mená“, ako je Desmod, či Jana Kirschner, ale na menej známe „mená“ nereagujú. Lenže moji milí, na dvojku, či na sedmičku pred blok, aby ste si mohli užívať kultúru z vlastného okna, či balkóna, vám nikto nepríde! Ono občas treba zdvihnúť kotvy, sadnúť do auta, na bicykel (urobiť si prechádzku je asi kacírska myšlienka!) a ísť do centra mesta.
Lebo veci sa dejú tam. A dialo by sa ich tam oveľa viac, keby tam bolo vidno vás-nás. Lebo umelci za nami do Komárna nechodia kvôli sebe, že nemajú čo robiť tak si v rámci nudy strihnú koncert pre pár ľudí v Komárne. Oni sem chodia za nami. Teda – radi by chodili, keby sme nemali „povesť zakliateho mesta“.
TEXT: Eka Balašková, autorka je predsedníčkou Základnej organizácie Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska v Komárne