Pohľad do minulosti

Mladý muzeológ Andrej Ozimy by si vedel predstaviť výlet do komárňanskej pevnosti 17. storočia, ale aj čulejší turistický ruch v Komárne.
Pozrieť sa do komárňanskej Pevnosti tak, ako už dávno nikto nemohol. Mladý Komárňan Andrej Ozimy vytvoril jedinečnú počítačovú animáciu, ktorá nám dovolila nahliadnuť do útrob jednej z najcennejších historických pamiatok Slovenska. Počítačový model odhalil, ako Pevnosť v Komárne vyzerala do polovice 18. storočia.

Na nepoznanie
Pevnosť totiž v 19. storočí prešla obrovskou prestavbou, ktorá malé vojenské mestečko za hradbami zmenila na nepoznanie. „Vojaci tam mali vlastný kostol, veľkú veliteľskú budovu, kasárne, stajne. Pevnosť bola dokonca o niekoľko metrov vyššia. Obkolesovala ju aj vodná priekopa, nad ktorou sa týčil drevený most,“ približuje nadšenec pre históriu Andrej Ozimy. Okrem dobre známeho nádvoria prešli obnovou aj bastióny a dokonca podzemné priestory, ktoré vznikli ešte v 16. storočí. Ako sa však mladý historik dostal k údajom, ktoré pre tvorbu animácie potreboval? Andrejovi sa podarilo po štúdiu na vysokej škole zamestnať na Mestskom úrade, kde sa mu otvorila takpovediac pokladnica s historickými dokumentmi. Ako sprievodca po Pevnosti mal navyše možnosť sa venovať skúmaniu aj profesionálne. „Vďaka tomuto a najmä ochote a pomoci kolegu pána Ľudovíta Gráfela, som sa dostal k dokumentom, čo mi dalo možnosť vytvoriť tento model. Začal som vo februári a po niekoľkých prerábkach som ho dokončil koncom júla. Po dokončení modelu som následne vytvoril aj krátku animáciu, aby sa priestorové rozloženie dalo o niečo jednoduchšie pochopiť,“ tvrdí. Samotná video animácia mala medzi Komárňanmi veľký úspech a môžeme čakať aj jej pokračovanie.

Pevnosť ešte porastie
„Počas štúdia histórie sa niektoré roky dajú nabifľiť, no aby sme pochopili širšie súvislosti dejín musíme poznať a pochopiť udalosti, ktoré tomu predchádzali,“ hovorí Andrej Ozimy. Jeho samého zaujíma nielen história, ale aj papierové modely. Spojenie týchto vášní a jeho rodného mesta zrejme inak ani skončiť nemohlo. „Komárňanská Pevnosť ma už oddávna zaujímala, vždy som sa rád zúčastnil dňa otvorených dverí v rámci Komárňanských dní a obdivoval rôzne plány a nákresy vystavené v prachárni Pevnosti. A keďže som sa od mala venoval aj papierovému modelárstvu, povedal som si, že raz urobím aj papierový model Pevnosti,“ spomína a dodáva, že vtedy mal na presnejší historický model Komárňanskej pevnosti k dispozícii len málo dokumentov a preto sa pustil „iba“ do modelu samotného Komárna. „Dokumenty, z ktorých som vychádzal síce zobrazujú Starú aj Novú pevnosť, no kvôli náročnosti a iným povinnostiam sa mi podaril dokončiť len model Starej pevnosti. Myslím si ale, že aj takto som aspoň trochu prispel k lepšiemu pochopeniu, ako táto naša pamiatka niekedy vyzerala. Môžem ale prezradiť, že sa chystám dokončiť aj model Novej pevnosti, ktorý bude, rovnako zaujímavý. Popri modelovaní som sa venoval aj štúdiu samotným dokumentom, z ktorých som vychádzal. V prvom rade som sa pokúšal o ich zadatovanie, keďže tu boli isté nezrovnalosti. K presnému roku ich vzniku som sa zatiaľ nedopracoval, ale môžem povedať, že model znázorňuje Pevnosť medzi r. 1719 až 1744, teda pred dvoma veľkými zemetraseniami, ktoré Pevnosť poškodili.“

Cesta do minulosti
Život v pevnosti 18. storočia zaiste nebol jednoduchý a dnešný Komárňan si ho ani nevie predstaviť. Teplá voda a elektrina neexistovali, lekári sa spoliehali na pochybné postupy a zákony nemali dnešnú podobu. Napriek tomu by sa Andrej rád pozrel do histórie aj osobne. „Isto by som sa rád vrátil na miesta, ktoré súvisia s mojou rodinou, predkami, súčasným životom, porozhliadol sa po vtedajšom Komárne a po Pevnosti, aby som sa uistil, či som pri vytváraní modelu postupoval správne,“ prezrádza smer svojich prvých krokov. Sedemnáste i osemnáste storočie podľa neho vôbec neboli pekné, skôr plné vojenských útrap, ktoré ľuďom sťažovali život. „Mnohí sa nedožili ani stredného veku. Život bol v tej dobe oveľa ťažší a náročnejší. Ľudia sa každodenne báli o svoje životy a žili z ruky do úst. I Komárno vtedy prežívalo rôzne útrapy – ako hraničné mesto medzi Uhorskom a Osmanskou ríšou čelilo viacerým útokom Turkov, počas ktorých bolo niekoľkokrát zničené,“ prezrádza.

Stále zaostávame
Andrej je presvedčený o tom, že Komárno má obrovský turistický potenciál, ten ostáva naďalej nevyužitý. Jedným z hlavných problémov je zlý stav pamiatok. „Našťastie, v posledných rokoch sme svedkami rekonštrukcií a opráv v historickom centre i v Pevnosti, čo naozaj prilákalo húfy turistov z celého sveta. Ak sa ale bavíme o našej Pevnosti, musím povedať, že sa ten pôvodný zámer po jej odkúpení, ešte stále nepodarilo realizovať. Je to veľká škoda, veď ktoré mesto v okolí sa môže pochváliť s najrozsiahlejším a najzachovalejším fortifikačným systémom v strednej Európe?“ pýta sa. Zároveň si ale odpovedá, že financovať naplno obnovu i údržbu takéhoto rozsiahleho systému, nebude samotné mesto nikdy môcť. Preto bude v budúcnosti dôležité uchádzať sa ešte o väčšie množstvo grantov a dotácií zo štátnych i európskych zdrojov. „Len takýmto spôsobom budeme schopní naše mesto a jeho pamiatky udržiavať a predstavovať v dôstojnom šate. To znamená teda, že by Komárno, nieže mohlo alebo malo ťažiť zo svojej historickej hodnoty, ono musí.
Veď naozaj patrí medzi krásne mestá, ktoré majú čo ponúknuť a ak svoju ponuku bude modifikovať a rozširovať, má veľkú šancu prilákať turistov z celého sveta. A aj vďaka nim môže naše mesto potom ďalej rásť a vyvíjať sa,“ uzatvára Andrej Ozimy.