Silák na dôchodku
Prišiel, vytlačil, zvíťazil. A ešte trhol aj nový svetový rekord. Ladislav Kollár si po štyridsiatich rokoch ľahol na súťažnú lavičku a súperom vyrazil dych.
V Okánikove je počas bežného pracovného dňa pokoj. Malú obec v okrese Komárno obklopujú polia, ktorými sa preháňa často iba vietor. Svišťanie pomedzi lány kukurice prerušuje zvuk ťažkého železa, ktorý sa šíri z jedného z tamojších domov. Tu žije a trénuje Ladislav Kollár, veteránsky majster sveta v tlaku na lavičke.
Pod zemou najlepšie
Fyzičku dôchodcu by obdivoval každý rovesník. Sedemdesiat rokov, sila, no aj športová postava. Zocelili ho roky v posilňovni, no aj práca v baniach. „Keby bola Ostrava tak ďaleko, ako sú Nové Zámky, robím tam stále,“ rozpamätáva na časy strávené v Česku, kde sa musel plaziť v chodbičkách ostravských baní. V mladosti boxoval a ani na vojne ho nedokázali zničiť. „Na vojne som bol dosť papuľa,“ hovorí so smiechom na časy minulé. „Zobrali ma o dva mesiace skôr, zložil som prísahu ako sedemnásťročný,“ spomína na obdobie, kedy svet rozdelil berlínsky múr a on ako neplnoletý šoféroval tank.
Keď mal dvadsaťtri rokov, na zdvíhanie činiek ho nahovoril švagor. „Kulturistiku vtedy brali ako kapitalistický šport,“ hovorí. Vyrobil si prvé činky a drevenú lavičku, ktorá pod ním a závažím pukla. Činka mu vtedy skoro rozdrvila ruku, ale dopadlo to dobre
Skončil pre doping
Bolo to na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď v Komárne začal vznikať prvý klub kulturistiky a silového trojboja – TJ Slavia Komárno. Ladislav Kollár bol jeden zo zakladajúcich členov. Ako základňa im slúžila činkáreň, kde s ďalšími silákmi cvičili s náčiním, ktoré z veľkej časti ako sústružník v miestnom podniku vyrobil sám. Súťaže sprvoti ešte neboli, učili sa zo športových časopisov, ktoré sa kulturistike venovali ale len okrajovo. Dvojica Ladislav Kollár a Ladislav Őri začala reprezentovať Komárno a získavať prvé úspechy v silovom trojboji. Odvtedy ale prešlo už takmer päťdesiat rokov. Život išiel ďalej, L. Kollár s kulturistikou skončil. Znechutilo ho poznanie, že veľa vtedajších pretekárov si pomáhalo dopingom.
Comeback
Dnes žije v Okánikove. „Tu boli kone, kravy… A tu si cvičím,“ ukazuje nám sedemdesiatnik svoje oceľové kráľovstvo. Z pôvodného vybavenia, ktoré si vyrobil sám, mu už nič neostalo. Rozdal ho, keď so súťažením sekol. Ako ale sám hovorí, športoval odmalička, prestať sa s tým nedá. Dodnes chodí so ženou na dlhé prechádzky. Keď ho oslovil priateľ Juraj Dzimas, aby sa k tlačeniu ocele vrátil, neodolal.
Ladislav Kollár sa súťažne k ťažkým váham vrátil po dlhých štyridsiatich rokoch. Tentoraz ale iba k tlaku na lavičke, pretože na drep nemá vhodný stojan. A veru to bol návrat vo veľkom štýle! Najskôr – na prvej súťaži po rokoch – prekonal slovenský rekord v kategórii veteránov nad 70 rokov do 82,5 kilogramu. Bolo to v roku 2013, triumfoval na majstrovstvách Slovenska v Zemnom. Výkonom 122,5 kilogramu sa kvalifikoval na majstrovstvá sveta, kam sa vrútil ako veľká voda, na prvý pokus vytlačil 120 kilogramov, prekonal vtedajší svetový rekord a stal sa majstrom sveta. Svoj rekord ešte dokázal ešte zvýšiť na 127,5 kilogramu. Dnes sa Ladislav Kollár pripravuje na ďalšie súťaže. Najbližších majstrovstiev sveta sa ale zúčastniť nemôže, pretože cesta na Floridu je cesta pridlhá…
