Región 2013. 09. 30.

Starobylú vinársku obec opúšťajú mladí, trápi ich nezamestnanosť

Obec Strekov leží v okrese Nové Zámky na západnom úpätí Pohronskej pahorkatiny iba niekoľko kilometrov od hraníc s Maďarskom. Vďaka výborným pôdnym podmienkam a unikátnej mikroklíme vytváranej okrem iného aj neďalekými Parížskymi močiarmi je už dlhé storočia známa kvalitným vínom, ktoré sa tu dorába už celé stáročia.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1057. „Už v roku 1156 sme sa dostali pod Ostrihomskú diecézu a v roku 1630 mal Strekov prvého kňaza. Prvá zmienka o škole v obci je z roku 1754. Materská škola sa v Strekove spomína po prvýkrát v roku 1906,“ hovorí starosta obce Ján Téglás.

Obyvatelia Strekova sa už v minulosti zaoberali predovšetkým vinárstvom a pestovaním pšenice. Na arcibiskupskom hospodárstve sa pravidelne konali dobytčie trhy. Rímskokatolícky barokový kostol tu bol postavený v roku 1755. Od jeho prestavby v roku 1929 pribudli k jednej pôvodnej lodi ďalšie dve a strekovský kostol odvtedy patrí k najväčším svätostánkom v okolí.

Kým ešte vlani mala obec 2020 obyvateľov, dnes ich má po prvýkrát po dlhých rokoch menej ako 2000. V Strekove sa už dlhodobo rodí podstatne menej detí, než je počet úmrtí. Obec postupne opúšťajú aj mladí ľudia. „Neteší nás to. Žiaľ je to osud odľahlých obcí. Najbližšie mesto je 24 kilometrov vzdialené Štúrovo, 27 kilometrov od Strekova sú Nové Zámky a 40 kilometrov ďaleko je Komárno. Ľudia tu okrem poľnohospodárstva nemajú takmer žiadnu prácu. Kedysi tu bol nezamestnaný iba ten, čo nechcel pracovať. Väčšina ľudí dochádzala za prácou do Maďarska, do priemyselného parku v Ostrihome. Situácia sa zmenila aj tam. Práca nie je a mladí za ňou odchádzajú preč,“ vysvetľuje Téglás. V Strekove tak v poslednom čase pribúda rodinných domov, ktoré sú neobývané, alebo v nich dožíva iba jeden človek. „Mnohé sú v dobrom stave, ale nepredajné,“ pripomína starosta.

Aj napriek postupnému ubúdaniu obyvateľov Strekova je Téglás optimista a myslí na budúcnosť. Pred časom sa v obci podarilo zrekonštruovať materskú školu (MŠ), ktorá sa presťahovala do budovy základnej školy. Priestory bývalej MŠ by chcela obec vďaka zdrojom z fondov Európskej únie prebudovať pre potreby miestnych organizácií. „Okrem Csemadoku by tu mali svoje priestory aj členovia Spolku vinohradníkov, seniori, Klub mládeže a ďalšie združenia. Ostatná vybavenosť v obci vrátane ciest, verejného osvetlenia a ďalších záležitostí je v dobrom stave. Radi by sme tiež zrekonštruovali budovu obecného úradu, kde je v havarijnom stave podkrovie, staré okná a ďalšie časti, ktoré treba opraviť,“ dodal Téglás.

TEXT: TASR