Teplé počasie prebúdza kliešte a zvyšuje riziko prenosu kliešťovej encefalitídy – viete, ako ju rozpoznať a ako sa chrániť?
Príjemné jarné počasie doplnené plusovými teplotami láka ľudí do prírody. Len málo z nich si pritom uvedomuje, že to isté teplo prebúdza i kliešte. Ich výskyt je na území Slovenska už niekoľko rokov mimoriadne vysoký, odborníci preto vyzývajú k opatrnosti a pripomínajú aj možnosť očkovania proti kliešťovej encefalitíde.
Kliešť býva veľký len 2 až 10 milimetrov a patrí medzi parazity. Živí sa krvou živočíchov i ľudí, pričom je nebezpečný najmä preto, že môže prenášať rôzne nebezpečné vírusy. Medzi tie patrí i kliešťová encefalitída, ktorá postihuje centrálny nervový systém človeka a má na svedomí zápal mozgu, miechy a mozgových obalov. „Kliešťová encefalitída je ochorenie, pre ktoré je typická sezónnosť. Keďže ju prenášajú infikované kliešte, spravidla sa vyskytuje približne od marca do októbra, vrcholí počas leta. Kliešte sa však môžu vyskytnúť aj počas teplejších zím,“ vysvetľuje riaditeľka odboru laboratórií AGELLAB Ing. Elena Gaboňová.
Výskyt kliešťov nie je limitovaný mestom či vidiekom, vyskytujú sa prakticky všade, kde môžeme nájsť vyššiu trávu, nízke porasty či kríky. Kliešťa si teda môžete priniesť nielen z lesa a lúky, ale pokojne aj zo záhrady, sadu, ihriska či cintorína. Chrániť sa môžete dlhým oblečením, vysokými ponožkami, repelentom či esenciálnymi olejmi z byliniek, ktoré odpudzujú kliešte. Medzi tie patrí napríklad levanduľa, citrónová tráva či eukalyptus. Po návšteve prírody je vhodné osprchovať sa a skontrolovať seba i domáce zvieratá, ktoré s vami výlet do prírody absolvovali. „Toto ochorenie sa nedokáže preniesť z človeka na človeka, pozor si však treba dať na prenos prostredníctvom potravín z hospodárskych zvierat. Nepasterizované kravské, ovčie či kozie mlieko a syry pochádzajúce od infikovaných zvierat môžu byť taktiež zdrojom nákazy,“ upozorňuje Ing. Gaboňová.
Ak ste na tele objavili kliešťa, je potrebné pristúpiť k jeho vybratiu. Ideálne je okolie kliešťa vydezinfikovať, následne ho pinzetou uchopiť čo najbližšie ku koži za tvrdú hlavičku, niekoľkokrát polkruhovo pootočiť a kolmo vytiahnuť. Dôležité je zachovať pokoj a dať pozor na to, aby ste mu nestlačili mäkké bruško, ktoré by mohlo prasknúť a do rany by sa tak dostali nechcené látky. Po vybratí skontrolujte kliešťa i ranu, či v nej nezostala hlavička, následne ranu opätovne vydezinfikujte, ideálne jódovým prípravkom. Neodporúča sa na vyberanie používať olej či krém, kliešť sa totiž pod nimi začne dusiť a do rany môže vpustiť infekčné látky. Vyhnite sa aj použitiu namydleného vatového tampónu – takýmto spôsobom môžete kliešťa zlomiť, a tak v rane zostane hlavička.
Po vybratí kliešťa ranu v najbližších týždňoch sledujte. Inkubačná doba kliešťovej encefalitídy je zvyčajne 7 až 14 dní, v niektorých prípadoch až 28 dní. Prejavuje sa typicky v dvoch fázach. Prvá fáza, ktorá obvykle trvá 3 až 5 dní, sa nápadne podobá na chrípku. Pacientov trápia horúčky, únava, bolesti svalov či tráviace problémy. Druhá fáza ochorenia je dlhodobejšia, trvá 2 až 3 týždne, pričom sa objavujú príznaky indikujúce postihnutie centrálnej nervovej sústavy a zápal mozgu a mozgových blán. To sa prejaví vysokými horúčkami, svetloplachosťou, závratmi, vracaním, bolesťami hlavy, nervovou a svalovou obrnou, dezorientáciou, poruchami spánku či vedomia. Neliečené ochorenie môže viesť až k trvalej invalidite. Kliešťová encefalitída navyše môže prebiehať aj bezpríznakovo.
Práve preto je veľmi dôležité ochorenie včas podchytiť a správne diagnostikovať. „Krvné testy na potvrdenie kliešťovej encefalitídy po uštipnutí kliešťom sa vykonávajú buď na podnet lekára, ktorý indikuje toto ochorenie z príznakov, alebo aj na vlastnú žiadosť pacienta v prípade, že príznaky absentujú, avšak pacient chce mať istotu, že nedošlo k prenosu vírusu. Pri laboratórnom vyšetrení sledujeme hladinu protilátok, ktoré sa spravidla začnú tvoriť po 3-4 týždňoch od prenosu vírusu,“ objasňuje riaditeľka odboru laboratórií.
Keďže ide o ochorenie vírusového pôvodu, nie je možné pacientovi nasadiť antibiotickú liečbu. Liečba sa preto zameriava na tlmenie príznakov, teda zrazenie horúčky, zmiernenie zápalu a úľavu od tráviacich a črevných ťažkostí. Pri závažnejších prípadoch je nutná hospitalizácia na infekčnom oddelení. Účinnou a čoraz aj rozšírenejšou formou ochrany a prevencie je aj očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. To môžete absolvovať už pred sezónou a môže byť podané aj deťom od 1. roka života. Očkovanie pozostáva z 3 dávok a je účinné až 3 roky. „Pacienti si môžu v laboratóriách AGELLAB nechať overiť aj protilátky po očkovaní proti kliešťovej encefalitíde, vďaka čomu získajú predstavu o stave protilátok a potrebe prípadného preočkovania,“ uzatvára Ing. Gaboňová.