Zemetrasenia snímajú v Hurbanove pomocou historického prístroja

Seizmograf v Hurbanove je jedným z mála dodnes fungujúcich prístrojov, ktorý zemské pohyby zakresľuje hrotom na začadený papier. Jeden z najstarších seizmografov v Európe sa nachádza v Geofyzikálnom ústave Slovenskej akadémie vied v Hurbanove.

Jeden z najstarších seizmografov v Európe
V Hurbanove sa nachádza jedna zo 14 staníc Slovenskej národnej siete seizmických staníc. Zaznamenávajú tu seizmické pohyby, z ktorých sa následne analyzujú parametre zemetrasenia. Technicko-historický unikát, jeden z najstarších seizmografov strednej Európy, zaznamenáva odozvy veľkých zemetrasení z celého sveta.
„Tento prístroj nie je smerodajný pre sieť, zaznamenali sme však ním pred pár rokmi malé zemetrasenie v Komárne, ktoré si ľudia možno ani nevšimli,“ ukazuje na biely záznam na čiernom podklade vedúci Geomagnetického observatória Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied v Hurbanove Fridrich Valach. „Prístroj obsluhuje náš údržbár, z prevádzkových dôvodov ho na víkend vypíname,“ poznamenal Valach. Teda preto sa záznam zemetrasenia z poslednej januárovej soboty nepodarilo zhotoviť, podotkol. „Atraktívnejšími sú však seizmogramy zo zemetrasenia, ktoré spôsobilo obrovskú vlnu tsunami 26. decembra 2004 v Indickom oceáne, záznam zo zemetrasenia v Iráne v roku 1957 či pamätnejšej katastrofy v Rumunsku v roku 1977,“ dovolí nahliadnuť do roliek papiera, na ktorej sú aj pre laika rozoznateľné husté výkyvy zemského pohybu.

Pocíti aj kamióny
Seizmograf je tak citlivý, že zaznamenáva aj otrasy kamiónov a ťažkej techniky, ktorá prejde po hlavnej ceste pred budovou ústavu. „Inštalovali ho začiatkom minulého storočia v roku 1902. Meria pohyby zeme v smere sever – juh a východ – západ. Prístroj je postavený na hlbokom betónovom pilieri, ktorý sa v prípade zemetrasenia hýbe spolu so zemou. Na oceľovom lanku visí 210 kilogramové závažie, ktoré má veľkú zotrvačnosť a nemá dôvod meniť svoj pohybový stav. S nehybným závažím je spojené pero dotýkajúce sa bubna – jeho pohybom vzniká grafický záznam, takzvaný seizmogram,“ vysvetlil Fridrich Valach. Ako poznamenal, podstatou fungovania prístroja je jeden z Newtonových zákonov, ktoré poznáme zo základnej školy.

Konkoly – Thege preslávil Hurbanovo
Súkromné pozorovacie pracovisko vrátane seizmografu dal v Hurbanove vybudovať pred viac ako sto rokmi uhorský šľachtic, fyzik a astronóm, všestranný vzdelanec Mikuláš Konkoly – Thege (1842 – 1916). „Doktor Konkoly-Thege bol veľkým nadšencom prírodných vied, najmä astronómie a geofyziky. Skonštruoval pozorovacie prístroje, bol členom mnohých dzinárodných akadémií a vo vtedajšej Ó Gyalle (Starej Ďale, dnešnom Hurbanove) založil nielen geomagnetické observatórium, ale aj meteorologické observatórium a hvezdáreň. Thege bol riaditeľom ústavu geomagnetizmu a meteorológie v Budapešti. Keď priemyselné poruchy v Budapešti rušili jeho magnetické merania, prístroje dal preniesť na svoje panstvo. V roku 1900, keď už finančne nevládal utiahnuť správu observatórií a hvezdárne, daroval ich štátu. Thegeho podmienkou bolo, aby uznávané vedecké pracoviská zostali v Hurbanove,“ dozvedeli sme sa.

Zem sa trasie ako zvon
Thegeho seizmograf je kópiou nemeckého prístroja typu Mainka. „Je natoľko citlivý, že ak zaznamená pohyb zemskej kôry o milimeter, na zázname sa táto výchylka prejaví akoštyri centimetre,“ hovorí vedúci Geomagnetického observatória. „Zem sa trasie ako zvon. Chveje sa i tu, aj keď sme od epicentra vzdialení ďaleko,“ vysvetlil.
Historický prístroj zapisuje údaje na začadený papier. Na rozdiel od moderných seizmografov preto potrebuje obsluhu. „Náš technický pracovník, pán Šternócky, papiere sám lepí do slučiek a čadí. Záznamy fixuje a dohliada na funkčnosť prístroja. Výsledky posielame do Bratislavy,“ upresnil. Seizmograf hrotom stiera dym z papiera a vyrába tak biely záznam na čiernom podklade. Dodnes sú to trvácnejšie záznamy ako na magnetické médiá či fotopapier. Podľa Valacha vydržia aj vyše sto rokov.

Seizmograf funguje podobným spôsobom ako kukučkové hodiny. „Závažie sa postupne posúva smerom dole, otáča valec a posúva papier. Presné kyvadlové hodiny každú minútu na malú chvíľu spoja elektrické kábliky, elektromagnet zdvihne pero a položí späť – tak získame časovú značku. Vďaka nej vieme odčítať presný čas príchodu seizmických vĺn,“ prezrádza zaujímavosť.

Otrasy sa nedajú predpovedať
Hoci prístroj dokáže zaznamenať seizmickú aktivitu na súši i v mori, dokonca i na opačnej strane sveta, zemetrasenia sa v súčasnosti nedajú predpovedať. Pre pracovníkov Slovenskej akadémie vied sú však pri výskume zemetrasení dôležité aj poznatky občanov. Geofyzikálny ústav SAV žiada všetkých, ktorí 29. januára pocítili účinky zemetrasenia, aby čo najskôr vyplnili dotazník na internetovej stránke www.zemetrasenia.sk. Údaje odborníci priebežne aktualizujú. Potrebujú predovšetkým vedieť, kde ste zemetrasenie pozorovali, aké otrasy a zvuky ste pri tom zaregistrovali, ako reagovali zvieratá a podobne.

Niet dôvodov na obavy
Fridrich Valach prezrádza, že on sám zemetrasenie z 29. januára nespozoroval. „Bol som v tom čase v pohybe, necítil som nič mimoriadne,“ hovorí. Ako je však možné, že v rámci jednej domácnosti reagovali jeho členovia na zemetrasenie rozdielne? „Závisí to od toho, čo práve dotyčný robí. Skôr ho pocítili tí, ktorí sedeli, ležali. Ak sme v pohybe, nevšimneme si, že sa okolo nás niečo hýbe,“ podotkol.

Na otázku, či sa obáva ďalších zemetrasení, odpovedá: „Komárno je z tohto hľadiska na slovenské pomery dosť aktívnou oblasťou. To ale neznamená, že sa treba mimoriadne obávať. Vo svete žijú ľudia aj v nebezpečnejších oblastiach. Zemetrasenia majú svoje zákonitosti, no osobne sa nebojím viac ako včera alebo predtým,“ uzavrel.

TEXT: SME.sk