Zmiešanú dvojicu už len s manželkou
„Nie som hviezda, ale mám toho najviac za sebou“ – hovorí o sebe Boris Demeter, skúsený univerzál komárňanského volejbalového mužstva, rodák z Dolného Kubína. Rozdiel v mentalite Dolnokubínčanov a Komárňanov nezbadal. Líši ich iba prízvuk, kebab a palacinky.
Už je isté, že komárňanské mužstvo bude aj v budúcej sezóne hrať extraligu. Je to malý dôvod k oslave. Súhlasíš?
Jednoznačne súhlasím, keďže sme naplnili predsezónne ciele. Nebolo to vôbec jednoduché, družstvo sa dostalo po výbornej prvej časti ligy do útlmu, a v nadstavbovej časti dokázalo vyhrať len jeden zápas. Našťastie – ten najdôležitejší. Oslavovať však budeme až po ukončení súťaže.
V posledných zápasoch pred play-off si nebol mužstvu k dispozícii. Cestoval si na ZOH do Soči, i keď nie ako športovec. Ako to brali ostatní v tíme?
Ostatní o tom vedeli už pred sezónou. Tým, že sme v nadstavbovej časti hrali v skupine o 7.-9. miesto, vyšlo to tak, že som počas mesačnej neprítomnosti chýbal len dva zápasy. Všetci v družstve pracujeme alebo študujeme, volejbal je pre nás až na druhom mieste. Pre niektorých dokonca možno až na treťom. Sme družstvo, ktoré funguje na amatérskej báze v amatérskych podmienkach, ktoré sú však veľmi dobré. Veľká vďaka patrí celému vedeniu komárňanského volejbalu, lebo má pochopenie pre takéto fungovanie družstva.
Si rodákom z Dolného Kubína na severe, dosť ďaleko od Komárna. Líši sa niečím mentalita severanov a južanov?
Rodák z Dolného Kubína s trvalým bydliskom v Bratislave a hrajúci za Komárno? Je to príjemná kombinácia. V mentalite nebadám veľký rozdiel, ten vidím hlavne v prízvuku, kebabe a v palacinkách, ktoré patria medzi top chuťové zážitky.
V komárňanskom mužstve hráš iba túto sezónu. Ako si sa dostal sem dostal?
Po predošlej sezóne v Prievidzi neprejavil klub záujem o predĺžení kontraktu. Ostal som voľným hráčom. Prvý impulz z Komárna prišiel od kapitána Mareka Patúca, môjho dlhoročného priateľa. Povedal mi, že Komárno po postupe do extraligy potrebuje posilniť. Sadli sme si s vedením klubu, a korektne sa dohodli na spolupráci pre túto sezónu.
Čítal som o tebe, že v mladosti si sa s volejbalom nekamarátil. Kedy prišiel ten prelom?
Dlho som hrával tenis a basketbal. V mládežníckych kategóriách nám po štyroch rokoch vystavili stop. Musel som sa rozhodnúť, čo bude s mojím ďalším športovým napredovaním. Otec ako bývalý volejbalista mi dohováral, že by som to mohol skúsiť aj s volejbalom pri „starších pánoch“ v Dolnom Kubíne. Tak som to skúsil a skončil som v Komárne.
Budem ťa citovať: „Nie som hviezda, ale mám toho najviac za sebou“. Ako hodnotíš svoju doterajšiu športovú kariéru?
Veľmi pozitívne. Mal som možnosť hrať v tých najlepších družstvách. Zažil som trikrát pocit byť majstrom Slovenska, dvakrát som bol víťazom Slovenského pohára. Roky som hrával aj v reprezentácii. Nebyť nešťastných zranení, možno by to bolo ešte lepšie. Počas mojej športovej kariéry neľutujem ani jedno rozhodnutie.
Máš trému pred dôležitými zápasmi?
To už dávno nemám.
VK Spartak bol v tejto sezóne extraligovým nováčikom. Nemal si na začiatku obavy, ako sezóna dopadne?
Po príchode Marcela Kišša z VKP som vedel, že môžeme potrápiť a uhrať dobré výsledky aj s tými najlepšími, čo sa v prvej časti súťaže potvrdilo. Bol som si istý, že sa zachránime a dúfal som v postup do prvej šestky, čo nám o malý kúsok ušlo v dramatických koncovkách. Veľmi zarážajúce je, že v celej sezóne sme vyhrali len jednu. Všetko mohlo byť inak, ak by sa vyhrali ešte aspoň dve.
Mužstvo je v play-off. Čaká Vás Humenné, líder extraligy. Pod heslom „nemáme čo stratiť, tak vydajme zo seba všetko“, s akým výsledkom by si bol spokojný?
Poznám a uznávam kvality Humenného. Postúpiť cez takéto družstvo bude veľmi náročné. Spokojný by som bol, ak by sme do semifinále postúpili akýmkoľvek pomerom v celej sérii.
Koketuješ ešte s plážovým volejbalom? V tomto športovom odvetví sú najkrajšie športovkyne. Čo povieš, hrať v miešanom páre?
Pár rokov dozadu som s ním aj koketoval, ale len ako s doplnkovým športom počas leta. Teraz už na to nemám čas, ani chuť. Hlavne, keď ma bolí celé telo z predchádzajúcej sezóny. Navyše som si založil rodinu a v zmiešanom páre teraz vymieňam plienky mojej dcére Paulínke.
Pracuješ v Slovenskom olympijskom výbore. Spája sa s tým veľa povinností a práce?
Som projektový manažér Slovenského olympijského výboru. Hlavnou náplňou mojej práce je zabezpečenie mládežníckych olympijských tímov na športové podujatia ako Olympijské hry mládeže, Európske olympijské festivaly mládeže a samozrejme LOH a ZOH. Počas štvorročného olympijského cyklu máme až deväť takýchto podujatí, takže sa nenudím.
Máš rodinu, bývaš v Bratislave, extraligu hrávaš za Komárno, ako to všetko zvládaš?
Kde je vôľa, tam je cesta. Treba vedieť plánovať a stanoviť si reálne dosiahnuteľné ciele.
Šport ti určite veľa dal, ale i vzal.
Najviac mi dali rodičia. Vychovali ma a dali mi silné základy do ďalšieho života. Obrovský a najvzácnejší dar mi dala moja manželka Lenka, ktorá mi pred dvoma mesiacmi porodila dcéru. Športom som v sebe vybudoval návyky disciplíny, komunikáciu s okolím, zodpovednosť k plneniu povinností. Dal mi ešte úspechy i neúspechy, priateľov, počas zranení časté návštevy nemocníc, čiastočne slávu, aj keď nie v takom merítku, akú majú napríklad bývalí spoluhráči z VKP Martin Nemec alebo Andrej Patúc.
Ako sa ti páči naše mesto, neplánuješ sa sem prípadne presťahovať?
Mesto Komárno ma pozitívne prekvapilo, najmä so svojim záujmom o šport. Čo sa týka samotného mesta, máte tu krásne centrum, ktoré si myslím, že nežije tak, ako by si to zaslúžilo. Otázku bývania mám vyriešenú v Bratislave.
Bez ohľadu na konečné umiestnenie mužstva v extralige, zostávaš aj budúcu sezónu v Komárne?
S vedením som o tejto možnosti ešte nerokoval. Po ukončení a zhodnotení sezóny bude na to dosť času v uvoľnenej atmosfére záchranárskych osláv.
Fanúškovia VK Spartak Komárno! Príďte podporiť svoje družstvo na play-off zápas voči Humennému dňa 18. marca 2014, utorok, začiatkom o 18.00 hod. v Športovej hale v Komárne.
(pt)
